Rozhýbme susedov

Pios-plaene-frise

Rozhýbme susedov je názov participatívnej komunitnej intervencie do verejného priestoru v znevýhodnenom susedstve dánskej Kodane na podporu aktívneho života.

Sedavý spôsob života s výraznou podporou využívania technológií znižuje aktívny a zdravý životný štýl u ľudí všetkých vekových kategórií a má za následok rozličné zdravotné problémy. Naproti tomu, zdravý životný štýl sa snaží integrovať fyzickú aktivitu do každodenného života – ide o rozličné zdanlivo malé zmeny, ktoré majú ďalekosiahle následky ako napr. využívanie chôdze, kolobežiek, bicyklov a pod. pri prepravovaní sa z miesta na miesto; športové aktivity a voľná hra s dostatkom pohybu; obmedzenie resp. cielené vyvažovanie sedenia pohybom. Aktívny životný štýl má pozitívne dôsledky na fyzické, mentálne a sociálne zdravie.

To, ako veľmi sú ľudia fyzicky aktívni podmieňuje veľa faktorov. Na osobnej úrovni je to napr. vek, pohlavie, sociálno-ekonomický status. Ďalším z dôležitých faktorov je však prostredie, v ktorom ľudia žijú. Prostredie, ktoré neposkytuje dostatok priestoru a komunikácií na prirodzený pohyb výrazne napomáha tomu, že ľudia, ktorí v ňom žijú, sa hýbu menej. Zvlášť ohrozené skupiny v tomto prípade s deti, mladí ľudia a seniori.

V poslednom období sa téma verejných priestorov a priestranstiev teší zvýšenému záujmu a obľube. Ukazuje sa však, že v praxi sa zmeny dejú pomalšie. Je to spôsobené mnohými faktormi – predovšetkým preto, že plánovať, rozvíjať a implementovať zmeny vo verejnom priestore je komplexná činnosť, ktorá si vyžaduje čas a nemalé investície tak do ľudských kapacít, ktoré proces participatívneho plánovania vedú, ako aj do realizácie samotných riešení v praxi. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že vytvoriť zmeny, ktoré budú mať želaný dopad, si vyžaduje spoluprácu rozličných strán ako architektov, verejnej správy, pedagógov, odborníkov na zdravie a zdravý životný štýl i samotných koncových užívateľov – občanov. Títo všetci ešte stále nie sú zvyknutí spolu pracovať.

PREDTÝM

Screenshot 2018-12-30 at 14.40.24

POTOM

Screenshot 2018-12-30 at 14.46.25

Miesto pre intervenciu Rozhýbme susedov bolo vybrané zámerne. Išlo o jednu z najviac znevýhodnených štvrtí v dánskej Kodani – Sydhavn (Južný prístav). Vzhľadom k tomu, že obyvatelia z tejto štvrte postupne odchádzali, mesto sem začalo sťahovať sociálne znevýhodnených obyvateľov. Tak sa štvrť premenila na takú, kde 22,1% populácie je nezamestnanej (priemer v Kodani je 17,1%), 32% nemá formálne vzdelanie (priemer v Kodani je 21.3%) a 40,2% má nízky príjem (priemer v Kodani je 30,6%). Daná intervencia bola v súlade s plánmi samosprávy Kodane, ktorá tejto štvrti, ako jednej z posledných, kde ešte neprebehla obnova a revitalizácia, v súčasnosti venuje zvýšenú pozornosť a realizuje investičné aktivity.

Pozrime sa bližšie na priebeh a výsledky jednej zo štyroch intervencií – premenu parku pri základnej škole, do ktorej boli zaangažovaní žiaci piateho ročníka. Išlo o park Pios Plæne, ktorý sa nachádza v centrálnej časti štvrte a je plochou, ktorá sa nachádza medzi základnou školou Ellebjerg a obytnými domami. Je to priestor, ktorý si ľudia spájajú so školou ale zároveň je to priestor, ktorý slúži všetkým členom komunity. Cieľom bolo premeniť ho na taký priestor, ktorý by bol pre obyvateľov zmysluplný.

Jednou z myšlienok spoločného navrhovania (dizajnovania) je, že deti prizvete do navrhovacieho procesu. Takto je možné získať nápady, čo by sa tu malo vytvoriť, ktoré sú hlbšie ako keby sme sa ich jednoducho spýtali „Čo by ste tu chceli?“. Na zaangažovanie detí boli využité hodiny výtvarnej výchovy a pracovného vyučovania. Deti si mohli vyskúšať prácu s rozličnými materiálmi, postmi, naučiť sa vnímať priestor ajvytvoriť si vzťah ku konkrétnemu miestu. Spoločne sa snažili predstaviť, ako by mal priestor v parku vyzerať. Deti kreslili svoje nápady, vyrábali prototypy z kartónu, ktoré následne testovali, vyhľadávali ako sú riešené iné parky. Nestali len na úrovni výmeny nápadov, ale reálne mali možnosť vytvoriť a testovať modely prvkov, ktoré by v parku chceli.

 

V rámci projektu sa pracovalo s deťmi vo veku 11-12 rokov, teda takými, pre ktoré už klasické ihriská s preliezačkami nie sú zaujímavé, preto pracovali na dizajnovaní vonkajších (outdoorových) prvkov, ktoré by boli zaujímavé pre tínedžerov. Celý proces začal mapovaním miesta. Na začiatku si ho deti s ničím neasociovali bol to pre ne jednoducho obyčajný trávnik, ktorý je potrebné prejsť, ak sa chcete dostať z domu do školy a naopak. Iba jedno z nich povedalo: „Počúvam tu vtáky.“ Avšak, keď bol park hotový, obyvatelia prichádzali a konštatovali: „Vytvorili ste skutočný park.“ Tento výsledok ukazuje transformáciu, ktorá sa udiala za šesť mesiacov.

Projekt viedli zástupcovia architektov, mestských plánovačov, krajinných architektov i antropológov. V spolupráci s deťmi priniesli rozličné dizajnové riešenia. Počas celého procesu bolo dôležité, že postupne sa tvorili reálne fyzické výstupy, čo deti motivovalo. V tvorivom procese sa pracovalo s modelmi, kresbami, materiálmi a diskutovalo sa o nich: Čo tým myslíš?“ „Čo ak by sme toto dali sem?“ V rámci procesu sa taktiež pracovalo s tým, ako prejsť od toho, čo si ja myslím, že je dobrý nápad k tomu, že tento nápad zaujme aj skupinu, osvojí si ho, resp. adaptuje jeho časť.

Ako hovoria autorky projektu, proces stavby konkrétnych finálnych prvkov znamenal pre deti dve veci: Za prvé, sami niečo montovali a uvedomili si: „Ja viem použiť nastreľovaciu pištoľ na klince, moja sila je cenná a som prínosom pre tento projekt.“ Za druhé, veľa ľudí, ktorí bývajú v susedstve prechádzalo okolo a pýtalo sa ich: „Čo tu robíte?“ Takže takto nadviazali dialóg s miestnymi obyvateľmi. Mali možnosť zažiť a cítiť, že sú dôležití a záleží na nich. A že sú občanmi v komunite a majú do nej čím prispieť.

Pozitíva projektu hodnotia jeho autorky nasledovne: Silnou stránkou projektu bolo, že zaangažovanie detí malo podobu konkrétnych a reálnych výstupov. Môžete sa spýtať detí, čo by chceli, pozbierať nápady a tieto odovzdať architektom a za štyri roky sa možno vytvorí niečo, čo bude obsahovať stopy týchto nápadov. Ale tu sme mali intenzívny proces, kde deti videli postupný progres počas šiestich mesiacov. Boli schopné sledovať svoje nápady, ich rozvoj a implementáciu až kým sa nepremenili na fyzický objekt v parku.

Uvedený projekt mal viacero prínosov:

  • Deti sa naučili, že majú v komunite svoje miesto a môžu prispieť k jej rozvoju.
  • Zohľadňovali potreby rozličných členov komunity, prepájali a vyvažovali „JA“ a „MY“.
  • Navrhli a vytvorili také prvky v parku, ktoré zodpovedajú ich veku a potrebám a u ktorých je oveľa vyššia šanca, že ich budú aktívne využívať.
  • Deti mali možnosť realizovať sa vo verejnom priestore a tak budovať pocit prináležitosti k tomuto priestoru, ku komunite v ktorej žijú a osvojiť si za tento priestor a komunitu väčšiu zodpovednosť.
  • Prešli si celým procesom realizácie nápadu v praxi – od prvotnej myšlienky, cez jej rozvoj, tvorbu prototypov až po postavenie a umiestnenie v priestore. Naučili sa, že nejestvuje produkt bez procesu a proces bez produktu.
  • Naučili sa, čo je súčasťou úspešnej spolupráce a že pre spoločný cieľ je potrebná dobrá komunikácia, vhodné prezentovanie svojich myšlienok, aktívne počúvanie, diskutovanie o názoroch, hľadanie kompromisov a konsenzu.
  • Naučili sa, že dokážu postaviť a zrealizovať aj veci, ktoré si predtým nevedeli predstaviť, že vedia používať pracovné nástroje a majú schopnosti a silu to zvládnuť.
  • „Obyčajná trávnatá plocha“ sa premenila na „skutočný park“, ktorý teraz žije a spája komunitu.

Použité zdroje

Skau Pawlowski, Ch. Et al. (2017) Move the Neighbourhood: Study design of a community-based participatory public open space intervention in Danish deprived neighbourhood to promote active living. BMC Public Health.

BEVÆG BYEN – Pios Plæne (video)

Lamm, B. – Wagner, A. – Winge, L. (2018) Co-creating public spaces with children – Learning aspects and community impact. Prezentácia na konferencii 9th Child in the City World Conference,  24. – 26. september 2018, Viedeň.

 

Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.opevs.eu.

Snímka1