Rotterdam – deťom a mladým ľuďom priateľské mesto

Image may contain: one or more people, people sitting, outdoor, water and nature
Zdroj: FB – De Speeldernis

Rotterdam je jedno z mála miest v Holandsku, ktoré nestarne, ale naopak mladne. Podarilo sa mu to aj zmenou verejnej politiky, ktorá postavila do centra záujmu deti a mladých ľudí. Nebolo tomu tak vždy – v roku 2006 bolo označené za najhoršie mesto v Holandsku pre výchovu detí. Preto sa vedenie mesta rozhodlo pre rázne zmeny.

Trvalo mu približne 10 rokov, než sa zo spodnej priečky rebríčka prebojovalo na prvú. Je to dôkaz, že dobre cielená verejná politika funguje a že zmena je možná. Nestane sa zo dňa na deň, ale systematickú prácu v prospech detí a mladých ľudí je postupne cítiť a vidieť, a 10-ročný horizont pre zásadnú zmenu v tak veľkom a rôznorodom meste, nie je koniec-koncov tak veľa. Sú to vlastne „len“ dve volebné obdobia.

V roku 2007 si Rotterdam predsavzal, že chce byť mestom, ktoré je priateľské deťom a mladým ľuďom. Základom jeho programu bolo:

  • Zlepšiť kvalitu bývania v meste.
  • Udržať rodiny v meste.
  • Posilniť ekonomiku mesta.
  • Zlepšiť kvalitu života detí a mladých ľudí vo veku 0 – 18 rokov.

Byť mestom, ktoré je priateľské deťom a mladým ľuďom znamená vytvoriť podmienky, v ktorých môžu deti a mladí ľudia vyrastať v príjemnom, zodpovednom a bezpečnom prostredí. Neznamená to, že ak je mesto deťom a mladým ľuďom priateľské, vytvorí pre ne samostatné ihriská a cesty, skôr ide o to, že mesto prijme skutočnosť, že deti a ladí ľudia tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť a každý priestor v meste im umožňuje naplno žiť svoje detstvo a mladosť, rozvíjať sa a cítiť, že sú bohatstvom mesta.

Keďže deti a mladí ľudia vyrastajú predovšetkým vo svojich susedstvách, základom premeny Rotterdamu na deťom a mladým ľuďom priateľské mesto sa stali práve tieto. V meste spojili školy, mimovládne organizácie, biznis sektor v prospech detí a mladých ľudí – tak sa do zmeny zapojilo naozaj celé mesto, nielen samospráva.

Jedným z dôležitých krokov zmeny bolo pretaviť abstraktné ciele do hmatateľných výsledkov. Na základe mapovania situácie jednotlivých susedstiev a štvrtí v meste počas prvých troch rokov, mesto vytvorilo vlastnú metódu urbánneho plánovania s názvom „Stavebné bloky pre deťom priateľský Rotterdam“ (Building Blocks for a Child Friendly Rotterdam). Tu je ich stručný popis:

Blok 1: Deťom priateľské bývanie

V meste sú najideálnejším miestom pre život detí samostatné rodinné domy s vlastnou záhradou. Za istých podmienok aj byty môžu byť vhodné pre výchovu detí. Podmienky pre deťom priateľské bývanie boli formulované v partnerstve s korporáciami obchodujúcimi v oblasti bývania a developermi.

Podmienky pre byty priateľské k rodine:

  • Minimálna rozloha čistej úžitkovej plochy je 85 m2.
  • Priama korelácia medzi vchodom a ulicou, adekvátne úložné priestory.
  • Izba pre každé dieťa.
  • Spoločné ihrisko v rámci bytového bloku pre každú budovu vyššiu ako štyri poschodia.
  • Súkromné vonkajšie oblasti pre umiestnenie minimálne jedného stola.
  • Dobré oblasti vonku pre hru a pre celú komunitu obyvateľov rozličného veku.

Blok 2: Verejné priestory

Ak chceme vytvoriť skutočne deťom a mladým ľuďom priateľské mesto, je dôležité prispôsobiť verejné priestory špecifickým potrebám detí a mladých ľudí. Stavebný prvok „Verejné priestory“ sa zameriava na podmienky priestorov pre hru, pre hru vonku a využívanie miesta bezprostredne pred domom.

Podmienky pre priestory pre hru vonku:

  • Pre každú rezidenčnú oblasť väčšiu ako 15 hektárov jestvuje oblasť pre hru a šport o rozlohe minimálne 5000 m2. Ak ide o oblasť menšiu ako 15 hektárov, postačuje jedna kombinovaná oblasť pre šport a hru o veľkosti minimálne 1000 m2.
  • Popri hlavnej oblasti pre hru a šport by mal fungovať sekundárny priestor pre hru a šport o rozlohe minimálne 1000 m2, ktorý je od hlavnej oblasti vzdialený 300 m.
  • Chodník vhodný pre hru detí široký 3-5 m na jednej strane ulice, podľa možnosti na slnečnej strane.

Podmienky pre zelené priestory pre hru:

  • Stromy so sezónnymi variáciami (napr. kvitnutie, ovocie a sfarbenie) a stromy na lezenie.
  • Trávnaté oblasti a trávnaté ihriská (so stromami na lezenie namiesto pichľavých kríkov a krovia).
  • Školské dvory so zeleňou. Pomer zelene by mal byť 2:1 pre školský dvor väčší ako 300 m2.

Podmienky pre priestory pred obytným domom:

  • Priestor pre hru detí a mladých ľudí pred domom (medzi dverami a cestou) by mal byť štandardom pri projektovaní obytných domov.
  • K využívaniu chodníka deťmi a mladými ľuďmi by sa malo podnecovať v prípade domov, ktoré nemajú predzáhradku a v mestských susedstvách, pričom chodník by mal byť široký minimálne 3 m.

Podmienky pre existujúce budovy:

  • Možnosti využitia priestoru bezprostredne pred obytnou budovou sú dané aj lokalitou, v ktorej sa nachádza. K jeho využívaniu deťmi, mladými ľuďmi a komunitou môže napomôcť nástenná záhrada, lavička pri stene alebo múrik, na ktorom sa dá sedieť. V prípade rušných ciest, priestor pred domom poskytuje bezpečné miesto, oddelené od rušnej premávky. V prípade tichých obytných štvrtí je to ideálne miesto pre stretávanie sa detí, mladých ľudí a komunity.

Blok 3: Zariadenia

Miestne zariadenia ako obchody, športové kluby a školy sú vo všeobecnosti rodičmi a deťmi vysoko cenené. Prispievajú k vytvoreniu živého susedstva, ktoré je sociálne súdržné.

Podmienky pre zariadenia:

  • Aspoň jedna škola s rozšírenou ponukou pre jednu štvrť – napr. škola, ktorá poskytuje ďalší program a aktivity po vyučovaní v rozsahu aspoň 6 hodín týždenne.
  • Bezpečné školské prostredie – celkové rozloženie a dizajn školy aj jej prístupnosť.
  • Pomer medzi upravenou rovnou a zelenou plochou školy by mal byť 2:1, s upravenou plochou minimálne 300 m2.

Blok 4: Bezpečné cesty

Cesty pre autá, ktoré sú priateľské deťom a mladým ľuďom ich povzbudzujú k tomu, aby mohli objavovať mesto, zúčastňovať sa na ma mestskom živote a byť nezávislejšími.

Príklady opatrení, ktoré pomáhajú zlepšiť bezpečnosť:

  • Opatrenia na zníženie rýchlosti a pešie zóny.
  • Umiestnenie občianskej vybavenosti na strategické miesta zvyšuje sociálnu bezpečnosť ulíc a teda napomáha bezpečnému a nezávislému pohybu.
  • V snahe vytvoriť deťom a mladým ľuďom priateľskú sieť ulíc v každej štvrti, je dôležité, aby aspoň na jednej strane ulice bol chodník, ktorý je minimálne 3 m široký.

Monitorovanie

Keďže Rotterdam nechce byť deťom a mladým ľuďom priateľským mestom len na deklaratívnej úrovni, zaviedlo mechanizmus monitoring na základe uvedených štyroch stavebných blokov. Takto môžu jasne identifikovať oblasti, v ktorých susedstvo či štvrť dosahuje dobré výsledky v tom, aby boli deťom a mladým ľudom priateľské a oblasti, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a rozvíjať.

Zapojenie obyvateľov vrátane detí a mladých ľudí

Do tvorby a realizácie mesta ako deťom a mladým ľuďom priateľského, v Rotterdame zapájajú samotných obyvateľov vrátane detí a mladých ľudí. Nechcú robiť úradnícke rozhodnutia od stola. Obyvatelia najlepšie poznajú svoje susedstvo a štvrť, v ktorej žijú a vedia lepšie naformulovať opatrenia, ktoré majú prispieť k zvýšeniu ich kvality života. Samozrejme, všetko sa to deje v dialógu so zodpovednými pracovníkmi mesta a odborníkmi. Jednotlivé opatrenia však stavajú do centra záujmu občanov, ich potreby, priania, predstavy v tom, čo pre nich tvorí dobré miesto pre život.

V rámci spolupráce s občanmi bola zavedený program Droomstraat (Ulica snov). V ňom môžu občania navrhovať zlepšenia pre svoju ulicu, ktoré zvyšujú ich kvalitu života a podporujú komunitný život ako napr. vymeniť široké cesty a parkoviská za zelené plochy, lavičky  a pod. Zároveň sa môžu uchádzať o finančnú podporu z mesta na realizáciu týchto zmien.

Dôraz na zeleň a zelené plochy

Zelené priestory pre hru môžu byť zaujímavejšie a pútavejšie, ak sa v nich vysadia rastliny a stromy s jedlými plodmi alebo ak sa v týchto oblastiach kultivujú polo-divoké časti:

  • Rastliny a stromy s jedlým ovocím alebo určené na vzdelávanie sa zakladajú v školských záhradách, predzáhradkách  a mestských pozemkoch.
  • Firmy poskytujúce bývanie a miestne úrady v Rotterdame vytvorili komunitné záhrady.
  • Rotterdam vytvoril tzv. „hravú divočinu“ (prírodné ihriská), v ktorej sa môžu deti a mladí ľudia slobodne pohybovať, hrať sa, liezť o po stromoch a pod.

Hravé ulice

Takzvané „hravé ulice“ sú ulice s pridanými možnosťami pre hru detí a mladých ľudí. Tieto môžu byť zriadené a prevádzkované s relatívne malými investíciami a nástrojmi. Mesto Rotterdam poskytuje kontajnery, z ktorých si deti a mladí ľudia môžu požičať rozličné hračky ako odrážadlá, korčule, švihadlá a ďalšie jednoduché pomôcky na hranie. V rámci rekultivácie hrových prvkov v meste osadili i také, v ktorých deti musia spolupracovať, aby tieto prvky fungovali, mohli sa s nimi hrať a mať z nich zábavu.

Prírodné ihriská

Mesto si uvedomuje prínos prírody a voľnej hry pre rozvoj detí a mladých ľudí, preto cielene podporuje vytváranie ihrísk, záhrad a zón, kde deti a mladí ľudia môžu byť v priamom kontakte s prírodou, voľne sa pohybovať, hrať, liezť po stromoch, spoznávať prírodu, stavať si bunkre, založiť táborák, hrať sa vo vode či splavovať potok. Okrem zaraďovania takýchto prvkov „divočiny“ do už jestvujúcich parkov, ihrísk a školských areálov mesto vytvorilo v mestskom lese samostatný park s názvom Natuurspeeltuin de Speeldernis, ktorý ročne navštívi okolo 35 000 návštevníkov.

Školské záhrady a ihriská

Niektoré školské záhrad a ihriská sa otvorili komunite, ktorá okolo nich žije. Sú k dispozícii všetkým obyvateľom, nezatvárajú sa po skončení vyučovania. Deti, mladí ľudia, ostatní občania sa v nich môžu hrať, športovať, piknikovať, socializovať, niektoré poskytujú možnosti komunitnej záhrady. Deti a mladí ľudia tak majú možnosť zažiť život širšej komunity, buduje sa medzigeneračný dialóg, súdržnosť v rámci susedstva a to všetko v bezpečnom a stimulujúcom prostredí pre stretávanie sa a spoločné aktivity.


Použité zdroje

Gill, T. (2017) Building Cities Fit for Children: Case studies of child-friendly urban planning and design in Europe and Canada. Winston Churchill Memorial Trust.

Gill, T. (2018) How a focus on child-friendliness revived one’s city fortunes. Rethinking Childhood.

Gill, T. (2019) How to built cities fit for children. Rethinking Childhood.

Laker, L. (2018) What would the ultimate child-friendly city look like. The Guardian (online).

Making Rotterdam child-friendly: “Cooperation and a wide-angle view are key”. Bernard van Leer Foundation: Early Childhood Matters – November 2010.

Rotterdam, city with a future. City of Rotterdam – Youth, Education and Society, 2010.

Suri, S., Dash, J., Jindal, D. (2017) Compendium of Best Practices of Child Friendly Cities. New Delhi: National Institute of Urban Affairs.


Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe efektívna verejná správa nájdete na www.opevs.eu.

Snímka1