Počúvajme deti

Už od narodenia sa s nimi snažíme komunikovať. Lásku a nadšenie, ktoré vidíte v pôrodniciach prejavovať rodičov svojim deťom, alebo rodinných príslušníkov svojim potomkom sa nedá nevidieť.

Postupom času povinnosťami, starosťami a inými okolnosťami sa naša komunikácia mení na ,, pokynovú,, – urob, umy, odnes, priprav si, nauč sa, urob si poriadok…

Prípadne sa mení na ,, výčitkovú,, – Prečo si to nestihol ? Kde si bol tak dlho? Čo to robíš?….

Formy zmien sú rôzne, hovorí o nich aj pani Jana Nováčková v knihe ,,Respektovat a být respektován,, ( odporúčam prečítať, prípadne sa zúčastniť na tréningu).

Dvaja v interakcii však zostávajú rovnakí, sú to tí istí ľudia ako v tej pôrodnici na začiatku.

Mňa osobne vždy pochytí smútok, keď rozmýšľam nad tým, kde sa tá veľká láska a nadšenie z komunikácie stratili.

Jedno však viem určite, na vine nie sú deti.

Sme to my – dospelí.

Prestávame počúvať tých, ktorých máme najradšej. Dôvody sú rôzne – nedostatok času, priveľa povinností, a iné priority sveta dospelých.

V rámci prieskumných štúdií ,,Novo vynárajúce sa potreby detí,, sme identifikovali nasledujúci jav, ktorý popísali samotné deti:

Deťom a mladým ľuďom chýbajú rodičia:
– sú dlho v práci alebo rodič je pracovne dlhodobo mimo
– aj keď by čas mali, mnohým sa nechce „zaoberať “ deťmi, venujú sa svojim záujmom alebo nemajú energiu venovať sa deťom

Popísaný jav hovorí o potrebách detí:

Potreba byť počutý a vypočutý svojimi blízkymi
Potreba času na spoločnú komunikáciu
Potreba komunikácie, ktorá je rešpektujúca

Aktívne počúvanie je jedna zo životných zručností (kľúčových kompetencií), ktorá hovorí o úcte a rešpekte k osobe, s ktorou komunikujeme.

Skúsme spoločne počúvať naše deti ušami, očami, telom a srdcom.

Ako na to:

  • počúvame ich, keď to potrebujú (nie iba keď máme práve voľný čas )
  • pozeráme sa im do očí (deti vedia, že keď sa im nepozeráte do očí, nepočúvate ich)
  • deti potrebujú čas na vyjadrenie myšlienok – necháme ich rozprávať bez prerušenia
  • kladieme len dovysvetľujúce otázky (rady a ponaučenia si nechajme sami pre seba, deti ich pri počúvaní nepotrebujú)
  • naše telo je v pokoji
  • rozmýšľame nad pocitmi, ktoré prežívajú
  • poďakujeme sa im za ich čas a možnosť ich počúvať
  • hľadáme posolstvá v ich slovách, to, čo nevedia presne pomenovať, ale dúfajú, že rodič to pochopí

Nájdime si každý deň čas na vzájomné počúvanie sa.
Nejde tu o množstvo, ale o kvalitu času, ktorú deťom poskytneme.