Počúvajme deti
Už od narodenia sa s nimi snažíme komunikovať. Lásku a nadšenie, ktoré vidíte v pôrodniciach prejavovať rodičov svojim deťom, alebo rodinných príslušníkov svojim potomkom sa nedá nevidieť.
Postupom času povinnosťami, starosťami a inými okolnosťami sa naša komunikácia mení na ,, pokynovú,, – urob, umy, odnes, priprav si, nauč sa, urob si poriadok…
Prípadne sa mení na ,, výčitkovú,, – Prečo si to nestihol ? Kde si bol tak dlho? Čo to robíš?….
Formy zmien sú rôzne, hovorí o nich aj pani Jana Nováčková v knihe ,,Respektovat a být respektován,, ( odporúčam prečítať, prípadne sa zúčastniť na tréningu).
Dvaja v interakcii však zostávajú rovnakí, sú to tí istí ľudia ako v tej pôrodnici na začiatku.
Mňa osobne vždy pochytí smútok, keď rozmýšľam nad tým, kde sa tá veľká láska a nadšenie z komunikácie stratili.
Jedno však viem určite, na vine nie sú deti.
Sme to my – dospelí.
Prestávame počúvať tých, ktorých máme najradšej. Dôvody sú rôzne – nedostatok času, priveľa povinností, a iné priority sveta dospelých.
V rámci prieskumných štúdií ,,Novo vynárajúce sa potreby detí,, sme identifikovali nasledujúci jav, ktorý popísali samotné deti:
Deťom a mladým ľuďom chýbajú rodičia:
– sú dlho v práci alebo rodič je pracovne dlhodobo mimo
– aj keď by čas mali, mnohým sa nechce „zaoberať “ deťmi, venujú sa svojim záujmom alebo nemajú energiu venovať sa deťom
Popísaný jav hovorí o potrebách detí:
Potreba byť počutý a vypočutý svojimi blízkymi
Potreba času na spoločnú komunikáciu
Potreba komunikácie, ktorá je rešpektujúca
Aktívne počúvanie je jedna zo životných zručností (kľúčových kompetencií), ktorá hovorí o úcte a rešpekte k osobe, s ktorou komunikujeme.
Skúsme spoločne počúvať naše deti ušami, očami, telom a srdcom.
Ako na to:
- počúvame ich, keď to potrebujú (nie iba keď máme práve voľný čas )
- pozeráme sa im do očí (deti vedia, že keď sa im nepozeráte do očí, nepočúvate ich)
- deti potrebujú čas na vyjadrenie myšlienok – necháme ich rozprávať bez prerušenia
- kladieme len dovysvetľujúce otázky (rady a ponaučenia si nechajme sami pre seba, deti ich pri počúvaní nepotrebujú)
- naše telo je v pokoji
- rozmýšľame nad pocitmi, ktoré prežívajú
- poďakujeme sa im za ich čas a možnosť ich počúvať
- hľadáme posolstvá v ich slovách, to, čo nevedia presne pomenovať, ale dúfajú, že rodič to pochopí
Nájdime si každý deň čas na vzájomné počúvanie sa.
Nejde tu o množstvo, ale o kvalitu času, ktorú deťom poskytneme.
