Mestá spájajúce deti a mladých ľudí s prírodou

National League of Cities, zdroj: www.citiesspeak.org

Skúste si spomenúť na nejaký váš pekný zážitok z detstva… Máte? Odohrával sa vo vnútri alebo vonku? Boli ste v ňom sami alebo s kamarátmi, súrodencami, rodinou? Bolo to niečo organizované alebo išlo o voľnú hru, ktorú ste si sami riadili? Väčšina ľudí si predstaví voľnú samoorganizovanú hru v prírode. Žiaľ, súčasný spôsob života nás čoraz viac oddeľuje od prírody, život sa presúva do mestského prostredia, do uzatvorených priestorov domov, bytov a rozličných inštitúcií. Snažíme sa dosiahnuť to či ono, vedieme k tomu aj naše deti a preto putujú z krúžku na tréning… obyčajný čas, kde jednoducho SOM – sám so sebou, s rodinou, s priateľmi, s prírodou, je na chvoste života ľudí, vrátane detí a mladých ľudí. Americký novinár a spisovateľ Richard Louv, autor knihy Posledné dieťa v lese, v tejto súvislosti hovorí o „poruche chýbajúceho kontaktu s prírodou“ (nejde o oficiálnu medicínsku chorobu alebo nedostatočnosť, ale o obrazné vyjadrenie) a o „vitamíne N“ (z angl. nature = príroda), ktorý má za následok podporu zdravia a šťastia v nás samých, našich rodinách a komunitách.

Globálna sieť Children & Nature, ktorej víziou je svet, v ktorom majú všetky deti možnosť sa hrať, učiť a vyrastať každý deň v spojení s prírodou, zosumarizovala výsledky rôznych výskumov v tejto oblasti. Tie uvádzajú nasledovné prínosy prítomnosti prírody v životoch detí a mladých ľudí:

Zdravé bábätká
Ak sú matky v kontakte s prírodou, napomáha to lepšiemu rastu bábätiek počas vnútromaternicového vývoja a zdravšej popôrodnej hmotnosti bábätiek. Kontakt s prírodou je zvlášť prínosný pre matky z nízkych socioekonomických a vzdelanostných vrstiev spoločnosti.

Zdravé oči a úroveň vitamínu D
Čas, ktorý strávime na jasnom slnečnom svetle, znižuje krátkozrakosť a zvyšuje úroveň vitamínu D v tele.

Zvýšená fyzická aktivita
Prístup do parkov a ďalších zelených plôch pozitívne podporuje zvýšenú fyzickú aktivitu a znižuje riziko obezity. Ak deti a mladí ľudia žijú v blízkosti stromov a zelených plôch, majú lepšiu schopnosť vyrovnávať sa so stresom.

Sociálna a emocionálna vyrovnanosť
Učenie sa v prírode podporuje lepšie interpersonálne zručnosti, redukuje stres, hnev a agresivitu.

Lepšie akademické výsledky
Učenie sa v prírodnom prostredí posilňuje akademické výsledky v oblasti čítania, písania, matematiky, prírodných i sociálnych vied. Zároveň zvyšuje tvorivosť, kritické myslenie a riešenie problémov. Už aj samotný výhľad na prírodu z okna triedy prispieva k lepším akademickým výsledkom.

Zvýšená pozornosť
Trávenie času v prírode pomáha deťom zlepšovať pozornosť a sústredenie. Čím zelenšie prostredie pri učení sa deti a mladí ľudia majú, tým lepšie sa vedia sústrediť. Kontakt s prírodou taktiež u detí a mladých ľudí znižuje symptómy ADHD.

Zvýšená angažovanosť v učení sa a entuziazmus
Skúmanie a objavovanie prostredníctvom hry vonku v prírode napomáha u detí a mladých ľudí motivácii učiť sa a byť do učenia viac vtiahnutým.

Zlepšené správanie
Učenie sa v prírodnom prostredí, resp. spôsobom, ktorý sprostredkováva kontakt s prírodou, sa spája so zníženou agresivitou u detí a mladých ľudí ako aj s menším počtom problémov s ich disciplínou. Deti a mladí ľudia sa vedia lepšie kontrolovať a zvládať rozličné impulzy, taktiež preukazujú menšiu mieru rušivého správania sa.

V USA vznikla iniciatíva a sieť niekoľkých miest s názvom Mestá spájajúce deti s prírodou. Podľa nej, každý predstaviteľ mesta, ktorý by chcel, aby jeho mesto poskytovalo viac príležitostí pre deti, mladých ľudí a vlastne všetkých občanov, byť v priamom kontakte s prírodou, by si mal položiť tri základné otázky:

  1. Poskytuje moje mesto dostatok príležitostí a priestoru pre deti a mladých ľudí na to, aby boli v spojení s prírodou?
  2. Aké programy a partnerstvá môžu prispieť k tomu, že deti, mladí ľudia a rodiny budú mať lepší kontakt s prírodou?
  3. Ako môže moje mesto integrovať požiadavku prístupu k prírode s inými funkciami mesta?

V príručke Munnicipal action guide sú bližšie vysvetlené možnosti, ako dosiahnuť pozitívne odpovede na uvedené otázky:

Poskytuje moje mesto dostatok príležitostí a priestoru pre deti a mladých ľudí na to, aby boli v spojení s prírodou?

Aby sme vedeli dobre zodpovedať túto otázku, je potrebné spraviť analýzu dostupných zelených plôch v meste ako aj analýzu demografickej situácie mesta. Ak sa ukážu nezrovnalosti v počte detí a mladých ľudí a dostupných zelených plôch, mesto musí tvorivo zareagovať pri riešení tejto disproporcie. To znamená vyťažiť maximum z mestského priestoru, napr. pridanie prirodzených prírodných prvkov do záhradne upravených parkov; zmeniť nevyužívané plochy a priestory v meste na zelené oázy; otvoriť komunitné záhrady, ktoré budú prístupné deťom, mladým ľuďom i celej komunite; vytvorenie bezpečných ciest medzi miestom, kde deti a mladí ľudia bývajú a prírodou (už jestvujúcimi prírodnými plochami), kde sa môžu hrať a tráviť čas tak, že sa ich rodičia nebudú báť ich tam pustiť aj samých.

Jedným z tvorivých riešení je vytváranie zelených školských dvorov a záhrad. Takto sa deti a mladí ľudia ocitnú v prírode hneď na prahu školských dverí. V mnohých krajinách nastúpili cestu premeny asfaltu alebo čistých trávnatých plôch na prírodné plochy. Deti a mladí ľudia sa tak môžu učiť v prírode, ale aj o prírode, tráviť v nej čas, hrať sa, objavovať. Súčasťou bývajú aj jazierka a opatrenia na zachytávanie dažďovej vody, záhradky na pestovanie ovocia a zeleniny. Zelené školské dvory a záhrady bývajú dostupné aj po vyučovaní tak deťom a mladým ľuďom, ako aj ostatným členom komunity. Títo za ne následne preberajú spoluzodpovednosť.

Na Slovensku sa vytváraniu školských záhrad venuje organizácia Živica, ktorá vydala praktickú metodickú príručku s názvom Záhrada, ktorá učí.

Aké programy a partnerstvá môžu prispieť k tomu, že deti, mladí ľudia a rodiny budú mať lepší kontakt s prírodou?

Táto oblasť sa dotýka predovšetkým voľného času detí, mladých ľudí a ich rodín, možností pre nich, ako byť v spojení s prírodou a programov, do ktorých sa môžu zapojiť. V prvom rade ide o posilnenie ich prístupu k prírode – t.j, zabezpečenie bezpečnej cesty od ich domova k prírode a odstránenie bariér ako napr. zabezpečiť vhodné chodníky, cyklotrasy či spoje mestskej hromadnej dopravy, zabezepečiť nízke poplatky a pod. V zahraničí je bežné, že mesto sa nielen stará o udržiavanie parkov, ale vo voľnom čase detí a mladých ľudí (po vyučovaní, cez víkendy a prázdniny) v nich realizuje rozličné vzdelávacie programy, resp. spolupracuje s rôznymi mimovládnymi organizáciami a inštitúciami, ktoré takéto programy ponúkajú a poskytujú.

Ako môže moje mesto integrovať požiadavku prístupu k prírode s inými funkciami mesta?

Na úrovni mesta sú rozličné oddelenia, inštitúcie a zodpovední pracovníci, do ktorých kompetencie viac či menej patrí oblasť starostlivosti o prírodu. Ide o oblasti životného prostredia, mestského plánovania, parkov, zelene či dopravy a pod. Dôležité je, aby vedeli o tom, že spojenie detí, mladých ľudí a občanov vôbec s prírodou má pozitívny vplyv na ich život i na to, ako sa v meste cítia a cielene sa snažili hľadať možnosti, ako to zo svojej pozície podporiť. Napr. tí, ktorí majú na starosti parky a ihriská, by mali rozmýšľať o možnostiach, ako v nich vytvoriť a zabezpečiť čo najviac kontaktu s prírodou. Tí, ktorí plánujú verejné priestory by mali dbať na to, aby v nich bolo čo najviac zelene a aby sa deti a mladí ľudia mohli v nej hrať a objavovať prírodu. Tí, ktorí majú na starosti trvalú udržateľnosť mesta môžu napr. pri plánovaní využitia dažďovej vody naprojektovať zberné jazierka v areály školy, parku, ihriska a do ich tvorby a starostlivosti o ne zapojiť samotné deti a mladých ľudí.

V zahraničí sme sa stretli aj stým, že knižnice rozšírili svoju pôsobnosť do areálu okolo nich, posilnili vo svojej záhrade prírodné prvky, v prípade priaznivého počasia umožnili deťom a mladým ľuďom čítať si vonku – v záhrade knižnice, dokonca pre deti a mladých ľudí pripravili ruksaky s výbavou ako lupa, ďalekohľad, príručka o rastlinách a chrobákoch, ktoré si deti a mladí ľudia môžu požičať a v záhrade knižnice objavovať prírodu. Alebo v rámci starostlivosti o mestské parky a lesy sa vytvorili programy pre deti a mladých ľudí, kde títo sa buď stali dobrovoľníkmi a pomáhali so starostlivosťou a údržbou týchto zelených plôch. Alebo, tí starší z nich, sa mohli zapojiť do programu „prvej pracovnej skúsenosti“ a vypomáhať s údržbou v rámci brigády, ktorú im poskytlo mesto v rámci týchto svojich inštitúcií.

Dva príklady zo Slovenska

Na Slovensku sme sa v tejto oblasti zatiaľ nestretli so systematickým prístupom, avšak pozitívne vnímame niektoré iniciatívy a aktivity miest, najčastejšie v spolupráci s organizáciami občianskeho sektora a aktívnymi jednotlivcami. Jedinečným príkladom je Mestský park Lanice vo Zvolene, ktorý sa aj vďaka veľkému nasadeniu Združenia Slatinka podarilo uchrániť pred developerskými zásahmi a tento poskytuje miesto pre kontakt s prírodou, environmentálne vzdelávacie aktivity pre deti a mladých ľudí, ako aj miesto oddychu a aktivít pre celú miestnu komunitu v spojení a s kontaktom s prírodou. Ďalším príkladom je iniciatíva Strom darom, ktorá na mestom Nové Zámky vyčlenených priestranstvách vysádza v meste stromy – deti a mladí ľudia sú zapojení do týchto aktivít: môžu sa zapojiť do výsadby stromov, byť ich patrónmi a vďaka posilneniu rastu stromov v meste majú väčší kontakt s prírodou.

Ako vytvoriť úspešný plán

V príručke Munnicipal action guide sa dozvieme aj to, akým spôsobom úspešne pristúpiť k plánovaniu krokov, ktoré z vášho mesta spravia mesto, ktoré viac spája deti a mladých ľudí s prírodou:

Prístup detí a mladých ľudí k prírode je prioritou samosprávy, v ktorej líderskú úlohu zohrávajú primátori a vedenie mesta
Primátori a vedenie mesta majú veľkú moc, pretože oni so svojou líderskou pozíciou nastavujú politické priority samosprávy, za ktorú zodpovedajú. Úlohou primátora a vedenia mesta je túto prioritu komunikovať navonok aj do vnútra svojho úradu, zabezpečiť to, aby sa následne pretavila do strategických dokumentov i konkrétnych opatrení, čomu zabezpečia aj zodpovedajúce financovanie.

Konkrétne opatrenia je potrebné budovať na základe reálnych dát posúdenia aktuálneho stavu a rozvojových možností v komunite
K možnostiam prístupu detí a mladých ľudí k prírode prispieva množstvo miestnych faktorov. Sú nimi napr. rodinné pomery, bezprostredné okolie bytu alebo domu, bezpečnosť v susedstve (reálna alebo vnímaná), možnosti dopravy, kultúrne zvyklosti a ďalšie. Preto je dôležité pozrieť sa na možnosti, aké deti a mladí ľudia v komunite majú, ako aj zmapovať tie, ktoré nie sú využité. Hlavné oblasti získavania a analýzy dát sú:

  • Analýza aktuálnych dokumentov verejnej politiky a opatrení, ktoré sú v nich uvedené a realizujú sa.
  • Prieskum konkrétnych fyzických a geografických miest v samospráve s ohľadom na možnosti a príležitosti, aké deťom a mladým ľuďom byť v kontakte s prírodou poskytujú.
  • Zoznam organizácií, inštitúcií, skupín aktívnych občanov, programov a pod., teda aktuálnych dejateľov a možných partnerov, ktorí sa snažia podporovať a zabezpečovať prístup detí a mladých ľudí k prírode v rámci mesta či samosprávy.
  • Demografické indikátory a ďalšie, aj kvalitatívne dáta, ktoré pomôžu rozhodovať sa a priradiť prioritu jednotlivým možnostiam rozvoja v danej oblasti.

Veci sa darí posúvať lepšie spoločne, teda v partnerstve s inými organizáciami a inštitúciami
Predstavitelia mesta sú dôležití pri nastavení trendu a vytvorení celkového rámca spolupráce pre spoločný cieľ, ktorí však len veľmi ťažko dosiahnu sami. Preto je dôležité, aby si vytvorili zoznam možných spolupracujúcich organizácií a inštitúcií, začali s nimi viesť dialóg a postupne spoločne hľadali možnosti, ako môžu viac sprostredkovať deťom a mladým ľuďom kontakt z prírodou. Ide o organizácie a inštitúcie, ktoré sú (spolu)zodpovedné za vodu a kanalizáciu, bývanie, zdravie obyvateľstva atď.

Samotné deti a mladí ľudia by mali byť partnermi a zaangažovaní v týchto aktivitách
Opatrenia, ktoré sa týkajú detí a mladých ľudí by sa mali konzultovať a realizovať spolu s nimi. Oni najlepšie vedia, čo a ako potrebujú a ich názor by mal byť vážne posúdený a zohľadnený. Navyše, ak budú do prijímania rozhodnutí a konkrétnych opatrení samé angažované, budú cítiť väčšiu spoluzodpovednosť za dané riešenia, tieto viac využívať i starať sa o ne. V tejto súvislosti je zodpovednosťou dospelých zabezpečiť, aby skupiny detí a mladých ľudí, s ktorými spolupracujete, boli rôznorodé, neskladali sa len z tých, ktorí majú najlepšie školské výsledky, správanie a patria k väčšinovej populácii. Tento prístup zároveň pomáha vychovávať nových lídrov, ktorí takto postupne preberajú zodpovednosť za svoje mesto a v dospelosti ho budú zodpovedne riadiť a spravovať.

Obyvatelia by sa mali spolupodieľať na plánovaní a je dôležité s nimi budovať vzťahy
Samotní obyvatelia vo veľkej miere vedia, čo je pre ich susedstvo najlepšie, akým spôsobom by sa to dalo najefektívnejšie dosiahnuť. Je preto dôležité budovať s nimi vzťahy, pýtať sa na ich názory, zapájať ich do tvorby, realizácie riešení aj ich vyhodnocovania a prehodnocovania. Ide o nikdy nekončiaci cyklus, ktorý napomáha udržiavaniu neustálej spoluzodpovednosti za miesto a okolie v ktorom žijeme. Obyvatelia poznajú silné a slabé stránky svojho bezprostredného okolia, čo by potrebovali, aby vnímali dostatočnú, resp. lepšiu kvalitu života. Vyžaduje si to však aj to, aby ich predstavitelia mesta stretli tam, kde žijú, viedli s nimi dialóg, zdieľali rozhodovanie i zodpovednosť.

Ako zabezpečiť udržateľnosť

Privádzanie detí a mladých ľudí k prírode je beh na dlhé trate, ktorý však aj v každodennom živote potrebuje konkrétne viditeľné kroky, cez ktoré je možné vidieť a zažiť, že situácia sa mení, lepší, veci sa posúvajú. K udržateľnosti iniciatív, ktorých cieľom je vytvárať a budovať mestá, ktoré spájajú deti a mladých ľudí s prírodou prispieva nasledovných šesť oblastí:

  1. Vízia a dlhodobé plánovanie
  2. Každodenný manažment v danej oblasti
  3. Nepretržité vťahovanie a spolupráca jednotlivých kľúčových hráčov v komunite
  4. Inštitucionalizované zmeny – v oblasti dokumentov verejnej politiky mesta, mestského plánovania a jednotlivých krokov ich napĺňania
  5. Zabezpečenie a využívanie zdrojov – finančných i nefinančných
  6. Meranie dopadu prostredníctvom konkrétnych dát a poučenie sa z nich pri plánovaní ďalších opatrení

Počas celej histórie ľudstva a v každej kultúre, príroda bola prítomná v každom období detstva a dospievania, hra detí a mladých ľudí zahŕňala objavovanie v prírodnom prostredí a istú prepojenosť s ním. V posledných rokoch sa však detstvo a dospievanie odohráva čoraz viac vo vnútri domov, bytov, inštitúcií. Deti a mladí ľudia strácajú kontakt s prírodou a svetom prírody. Mestá a ich predstavitelia majú veľkú úlohu, ale aj možnosti, napomôcť lepšiemu prepojeniu detí, mladých a vlastne všetkých obyvateľov s prírodou. Vyžaduje si to však odhodlanie, nasadenie aj investície, ktoré sa však rýchlo vrátia v podobe zvýšenej kvality života a životnej spokojnosti a šťastia nielen detí a mladých ľudí, ale aj všetkých obyvateľov mesta.


Použité zdroje

Cesnaková, K. a kol. (2018) Záhrada, ktorá učí. Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica.

Cities Connecting Children to Nature – Municipal Action Guide. (2017) National League of Cities – Children & Nature Network.

Cities Connecting Children to Nature (video)

Cook, P. (2017) Introducing the Cities Connecting Children to Nature Municipal Action Guide. National League of Cities.

Go Outside & Play with Richard Louv (video)

Children & Nature Network

Natural Learning Initiative

Richard Louv – Last Child in the Woods (oficiálna webstránka autora)

Richard Louv on the Sense of Wonder (video)

Strom darom

Združenie Slatinka


Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.opevs.eu.

Snímka1