Kolektívny dopad a jeho využitie v prospech detí a mladých ľudí

Collective impact, zdroj: https://www.govloop.com

Najčastejšie používanou stratégiou riešenia sociálnych problémov je súťaž medzi jednotlivými organizáciami, ktoré sa snažia prezentovať svoje riešenie ako najlepšie voči potenciálnemu donorovi, ktorý takto vyberie a podporí niekoľko projektov. Kania a Krammer (2011) takýto prístup nazývajú izolovaný dopad. Hoci pripúšťajú, že na vyriešenie niektorých technických problémov je prístup jedného riešenia postačujúci (napr. zabezpečenie bezbariérového prístupu do budov v komunite), iné predstavujú adaptívne problémy (napr. nárast obezity obyvateľstva v komunite), ktoré si vyžadujú komplexný prístup viacerých zainteresovaných strán so širšou škálou riešení, nielen izolovanú intervenciu predstaviteľov organizácie implementujúcej jeden špecifický projekt. Takýto prístup nazývajú kolektívny dopad (angl. Collective Impact) a definujú ho ako „dlhodobý záväzok skupiny dôležitých aktérov z rozličných sektorov k spoločnému programu pre riešenie špecifických sociálnych problémov“ (Kania, Krammer 2011, s. 39).

Tento prístup však nie je len akousi metódou, ktorú je možné použiť na zvýšenie efektu intervencie v komunite, je to celková systémová zmena prístupu k riešeniu problémov v komunite, ktorá si vyžaduje zmenu myslenia a manažmentu spolupráce.

Severoamerický model kolektívneho dopadu, ktorý sa medzičasom rozšíril do celého sveta, stojí na piatich pilieroch – podmienkach úspešnej spolupráce – súčasťou ktorej je aj realizácia samotných opatrení, ktoré majú reálny dopad v komunite:

  • Spoločný program – všetci účastníci zdieľajú víziu pre zmenu, čo zahŕňa spoločné porozumenie problému a zdieľaný prístup k riešeniu problému prostredníctvom dohodnutých aktivít.
  • Zdieľaný systém hodnotenia – všetky zúčastnené organizácie súhlasia so spôsobmi, ktorými bude úspech meraný a vykazovaný, súčasťou ktorých je aj zoznam spoločných indikátorov identifikovaných a použitých s cieľom učenia sa a zlepšenia.
  • Vzájomne sa dopĺňajúce aktivity – rozliční kľúčový hráči (angl. stakeholders) zvyčajne pochádzajúci z rozličných sektorov, koordinujú súbor rozličných aktivít prostredníctvom vzájomne sa dopĺňajúcich aktivít.
  • Nepretržitá komunikácia – všetci aktéri sa podieľajú na častej a štruktúrovanej otvorenej komunikácii s cieľom budovať vzájomnú dôveru, uistiť sa o vzájomných cieľoch a vytvoriť spoločnú motiváciu.
  • Podporná organizácia – nezávislí, platení pracovníci oddaní iniciatíve poskytujú neustálu podporu prostredníctvom vedenia vízie a stratégie iniciatívy, podporovania jednotlivých aktivít, vytvorením zdieľaných meracích postupov (nástrojov), budovaním verejnej vôle, zlepšovaním politiky a mobilizovaním zdrojov.“ (Kania, Hanleybrown, Splansky Juster 2014, s. 2)

Model kolektívneho dopadu od jeho predstavenia v roku 2011 prechádza postupným vývojom. Aby mohol byť kolektívny dopad úspešný, je potrebné zmeniť uvažovanie pri prístupe k riešeniu sociálnych problémov a nastavení celého procesu intervencie. Kania, Hanleybrown, Splansky Juster (tamtiež) uvádzajú nasledovné tri základné podmienky zmeny myslenia umožňujúce realizáciu prístupu kolektívneho dopadu:

1. Kto je do riešenia problému zaangažovaný
Cieľom je dostať na palubu všetkých kľúčových hráčov. Komplexné spoločenské problémy nemôžu byť (vy)riešené jedinou organizáciou/inštitúciou z jedného sektora. Do riešenia by sa mali zapojiť všetky organizácie/inštitúcie a sektory, ktorých sa daný problém akokoľvek dotýka (tzv. medzisektorová spolupráca). Napr. pri riešení kriminality mladých ľudí v New Yorku v roku 2010 začali sudcovia viac využívať alternatívne formy trestov pre mladých ľudí; organizácie ponúkli programy pre mladých ľudí, ktoré im pomohli začleniť sa späť do komunity po prepustení z výkonu trestu a posilniť ich vzdelanie a zručnosti pre schopnosť viesť samostatný život; firmy boli pripravené a cielene ponúkali možnosť týmto mladým ľuďom sa zamestnať atď. Dôležitým aspektom je tiež mať medzi sebou ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť s riešeným problémom a môžu ponúknuť svoje osobné skúsenosti s rozličnými typmi intervencií a podporných aktivít, s novo navrhnutými alebo pomenovať tie, ktoré chýbajú.

2. Ako je nastavený systém spolupráce
V uplatňovaní kolektívneho dopadu je vzťahová rovina rovnako dôležitá ako racionálne argumenty prečo je dané riešenie potrebné a efektívne, a prečo je potrebné ho realizovať. Význam vzťahovej roviny kolektívneho dopadu je odôvodňovaný tým, že proces spolupráce, intervencie a zmeny, o ktorý sa snažíme, je postavený na ľuďoch, teda je sociálnym procesom. V ňom zohráva dôležitú úlohu dôvera medzi ľuďmi, osobné odporúčanie, interakcia a zaangažovanosť, ktoré napomáhajú spolupráci a následnému uplatneniu krokov, ktoré boli definované na základe racionálnej úvahy. V kolektívnom dopade je zároveň štruktúra rovnako dôležitá ako samotná stratégia – najčastejšie modely spolupráce sa prejavujú tak, že jednotliví kľúčoví hráči sa zídu, dohodnú sa na akčnom pláne a následne „si každý robí svoje“. V kolektívnom dopade je dôležité pravidelné vzájomné stretávanie sa, „kolektívne nazeranie, učenie sa a aktivita“ – čiže neustály proces definovania, redefinovania a následnej (spoločnej) akcie ako proces a výsledok „učiacej sa organizácie“, aj vzhľadom k tomu, že riešenia nie sú vždy známe a sú výsledkom spoločného rozvažovania o probléme a úsilia o jeho vyriešenie, ktoré v praxi nemusí úplne fungovať a je potrebné ho premyslieť znova, resp. sa objavia ďalšie premenné s ktorými sa predtým nepočítalo alebo ktoré sú výsledkom predchádzajúcich aktivít a opatrení. Zároveň je dôležité zdieľať spoločný úspech, nielen pripisovať si zásluhy ako tá-ktorá organizácia, ktorá uskutočnila svoju časť práce (do čoho sú organizácie donormi často tlačené, aby preukázali svoj izolovaný prínos a dokumentovali tak buď potrebu podpory alebo jej efektívne využitie).

3. Ako sa uskutočňuje progres
Kolektívny dopad je realizovaný prostredníctvom adaptívnej práce, nie iba technickými riešeniami. To znamená, že je procesom neustáleho učenia sa, pre ktoré by mal byť vyhradený priestor počas celej doby trvania partnerstva organizácií a ich zúčastňovaní sa na riešení spoločne zadefinovaných problémov. Ide nielen o neustále hľadanie lepších a efektívnejších intervencií na základe identifikovaných a vynorených premenných, ale aj o neustále hľadanie zdrojov (ľudských, časových, finančných, organizačných atď.), ktoré naplneniu spoločného cieľa dohodnutým spôsobom môžu napomôcť. Ďalšou dôležitou zmenou v myslení pri uplatňovaní kolektívneho dopadu je opustenie predstavy, že jestvuje jedno zázračné ovocie s množstvom vitamínov a uvedomenie si, že pre vyvážený prísun vitamínov je dôležitý košík plný ovocia, z ktorých jednotlivé druhy majú rozličné vitamíny. V tomto ohľade sa musia organizácie a inštitúcie naučiť vnímať svoju aktivitu v celkovej širšej škále mozaiky, v ktorej svojou aktivitou prispievajú k celkovému obrazu. Zároveň politici a poskytovatelia grantov musia pochopiť, že je dôležité opustiť prístup investovania do jednotlivých (izolovaných) riešení a „investovať do procesov a vzťahov, ktoré umožňujú viacerým organizáciám pracovať spoločne“ (tamtiež, s. 5).


Príklady dobrej praxe

Konkrétne príklady uplatnenia kolektívneho dopadu pri riešení rozličných sociálnych problémov je možné nájsť na internetovej stránke Collective Impact Forum. Stručne predstavíme niektoré z nich, ktoré sú zamerané na deti a mladých ľudí:

Západný Londýn pre deti a mladých ľudí

Iniciatíva Západný Londýn pre deti a mladých ľudí (West London Zone for children and young people) si kladie za cieľ zmeniť životné šance detí a mladých ľudí, ktorí žijú na jej území. Jej členovia veria, že každý mladý človek môže vyrásť v úspešného dospelého, naplniť svoje ciele a zároveň pomôcť tomu, aby ich komunita bola lepším miestom pre ich priateľov, rodinu a susedov. Preto pracujú s deťmi a mladými ľuďmi v oblastiach Severný Kensington a Severý Hammersmith – pomáhajú im dosiahnuť ich potenciál a viesť úspešný a kvalitný život v dospelosti.

Členovia iniciatívy spolupracujú so školami na danom území a spoločne sa snažia nájsť deti a mladých ľudí, ktorí by najviac získali, ak by sa im dostalo dodatočnej podpory a príležitostí. Snažia sa pracovať s deťmi a mladými ľuďmi, aby napredovali vo všetkých oblastiach života. Konkrétnejšie, podporujú ich celkový rozvoj, zameriavajú sa na ich kvalitu života, sebavedomie, vzťahy a akademické úspechy. Tieto aspekty identifikovali ako najdôležitejšie, ktoré im pomôžu byť na ceste, ktorá im zaručí dobrý život v dospelosti.

Aby mohli naplniť tento cieľ, rozhodli sa spojiť to najlepšie, čo je už v danej lokalite prítomné ako aj mobilizovať zdroje, aby tie organizácie a služby, ktoré v danej lokalite nepôsobia, prišli a ponúkali svoje služby práve tým deťom a mladým ľuďom, ktoré tam žijú a ktoré potrebujú pomôcť. Vytvorili tak živú komunitu s viac ako 35 organizáciami, ktorá sa snaží každému dieťaťu a mladému človeku ponúknuť na mieru ušité služby a podporu ako napríklad pomoc s domácimi úlohami, poradenstvo, voľnočasové aktivity a pod. Iniciatíva sa snaží spojiť celú komunitu v prospech detí a mladých ľudí – rodiny, školy, mimovládne organizácie, samosprávu, skupiny aktívnych občanov atď.

Iniciatíva West London Zone zabezpečuje, že každé dieťa a mladý človek zapojený do programu má prideleného pracovníka („Link Worker“), ktorý pracuje s ním a jeho rodinou pri vytvorení plánu individuálnej podpory a následne ho jeho napĺňaním sprevádza ako „vzťahová osoba“ (dospelý, ktorému môže dieťa alebo mladý človek dôverovať).

Pracovníci programu nadväzujú s každým dieťaťom a mladým človekom hlboký vzťah. Ich hlavným pôsobiskom sú školy, kde sú v kontakte s deťmi a mladými ľuďmi na dennej báze. Koordinujú podporu a služby pre deti a mladých ľudí, ktoré ponúkajú partneri zapojení do iniciatívy; poskytujú spätnú väzbu školám a rodinám detí a mladých ľudí o tom, ako sa im darí; zaznamenávajú ich úspech a povzbudzujú ich v tom, aby dosahovali svoje ciele. Pracovníci pomáhajú deťom, mladým ľuďom a ich rodinám zapojiť sa do programu, spolupracovať so školou a komunitou.


Filadelfská sieť pre mladých ľudí

Organizácia Philadelphia Youth Network (PYN) slúži ako sprostredkovateľská organizácia v spoločnej iniciatíve viacerých kľúčových hráčov, ktorí sa snažia o to, aby mladí ľudia v meste Filadelfia mali zručnosti potrebné na dosiahnutie akademického úspechu, ekonomickej samostatnosti a osobného úspechu. O zlepšenie prístupu mladých ľudí vo veku 12-24 rokov sa snažia v rámci spolupráce partnerov z celého mesta a vzájomnej medzisektorovej spolupráce. PYN pracuje na úspešnej implementácii a rozvoji dvoch hlavných iniciatív: Projekt U-Turn a WorkReady Philadelphia.

Projekt U-Turn je úsilie partnerov v rámci celého mesta o zvýšenie počtu mladých ľudí s dokončenou strednou školou prostredníctvom stratégie kolektívneho dopadu. V súčasnej dobe iba 65% mladých ľudí vo Filadelfii absolvuje a ukončí strednú školu. Cieľom projektu U-Turn je zvýšiť toto číslo a tým zlepšiť vzdelanie a životné šance mladých ľudí v meste prostredníctvom rozličných motivačných a podporných intervencií a služieb v závislosti od odbornosti jednotlivých zapojených partnerov.

WorkReady Philadelphia je kampaň vytvorená na riešenie nedostatku zručností nezamestnaných mladých ľudí vo Filadelfii. V súčasnosti je vo Filadelfii miera zamestnanosti mladých ľudí vo veku 16 – 19 rokov 15,6%, nižšia ako štátny a národný priemer. Cieľom WorkReady je zvýšiť počet mladých ľudí pracujúcich po celom meste. V programe sa pracuje s mladými ľuďmi, ktorí navštevujú strednú školu ako aj s tými, ktorí školu nenavštevujú a nemajú ukončené vzdelanie. Pridanou hodnotou programu je, že sa zároveň snaží ukázať mladým ľuďom prepojenie vzdelania a práce, teda, že výška ukončeného vzdelania má priamy vplyv na pracovné možnosti a príležitosti. Takto motivujú mladých ľudí k tomu, aby ukončili vzdelanie resp. sa do školy vrátili. Mladí ľudia sa môžu zapojiť do dvoch podprogramov. Jeden pomáha s nájdením si práce počas školského roka, druhý poskytuje pracovné príležitosti a skúsenosti počas letných prázdnin (brigády, stáže a pod.). V praxi ide o služby pomyselnej personálnej agentúry, ktorá sa zameriava na mladých ľudí a v spolupráci s partnermi v meste im poskytuje potrebné príležitosti zamestnať sa.


Príležitosti pre deti

V Austrálii každý rok 65 000 päťročných detí začína školu s veľkými výzvami v učení sa a v živote. Cieľom iniciatívy „Opportunity child“ je túto situáciu a životy detí zmeniť. Partneri tejto iniciatívy spoločne podnikajú kroky, ktoré umožnia každému dieťaťu v Austrálii napredovať a prosperovať. Iniciatíva pracuje priamo s miestnymi komunitami. V rámci tejto spolupráce si každá komunita s využitím prístupu kolektívneho dopadu plánuje vlastné intervencie a spoluprácu jednotlivých zainteresovaných aktérov. Snažia sa podporiť deti v období ich raného detstva a nastaviť (sociálne) služby tak, aby podporovali reálne potreby detí a ich rodín a poskytovali im na mieru to, čo každý konkrétne potrebuje. V rámci iniciatívy sa pracuje s deťmi vo veku od 0 do 8 rokov. Ide o deti, ktoré sú „vývojovo zraniteľné“ – teda deti, ktoré zažívajú rozličné výzvy – či už ide o zdravotné znevýhodnenie, oneskorenie v učení alebo zrení. Partneri zapojení do tejto iniciatívy veria, že ak umožnia deťom naplno rozvinúť svoj potenciál a zabezpečia im k tomu čo najväčšiu podporu, tak deti vyrastú v samostatných, prosperujúcich dospelých. Je to podľa nich najlepší a najjednoduchší spôsob ako narušiť cyklus negatívnych sociálnych otázok a faktorov, ktoré ovplyvňujú všetkých Austrálčanov.


Použité zdroje

Albert, M. (2017) Collective Impact. (video)

Collective Impact Forum

How Opportunity Child is improving outcomes for vulnerable Australian children (2016) (video)

Chlebničanová, A., Lenčo, P., Očenáš, R. (2016) Participatívna tvorba politiky voči deťom a mladým ľuďom na miestnej úrovni. In Perspektívy v ochrane detí a mládeže v kontexte sociálnej práce na Slovensku, v Nórsku a iných krajinách (Zborník pozvaných prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 13. – 14. apríla 2016 v Banskej Bystrici). Banská Bystrica: UMB, s. 75 – 83.

Kania, J., Kramer, M. (2011) Collective Impact. In: Stanford Social Innovation Review, roč. 9, 2011, č. 4, s. 36 – 41.

Kania, J., Hanleybrown, F., Splansky Juster, J. (2014) Essential Mindset Shifts for Collective Impact. In: Stanford Social Innovation Review – Supplement: Collective Insights on Collective Impact, roč. 12, 2014, č.3, s. 2 – 5.

Opportunity Child

Opportunity Child – Collective Impact Forum

Philadelphia Youth Network

Philadelphia Youth Network – Collective Impact Forum

Supporting WorkReady (2017) Philadelphia Youth Network, Inc (video)

Tackling Complex Social Problems through Collective Impact (video)

Tamarack – An Institute for Community Engagement (2014) The Future of Collective Impact (video)

West London Zone (video)

West London Zone – Collective Impact Forum

West London Zone for children and young people


Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.opevs.eu.

Snímka1