Inkluzívne ihriská – možnosť hrať sa spolu pre všetky deti

Inkluzívne ihrisko – zdroj: www.gametime.com

Hra je základnou zložkou, ktorá napomáha fyzickému, sociálnemu a emocionálnemu rozvoju detí a mladých ľudí. Deti a mladí ľudia, ktorí majú možnosť hrať sa v rozličných prírodných a fyzických prostrediach tak získavajú množstvo rôznorodých podnetov pre učenie sa a rozvoj, bez ohľadu na ich schopnosti. Keď sa deti a mladí ľudia hrajú:

  • posilňujú si celkové zdravie a zdatnosť;
  • učia sa, ako robiť a prijímať rozhodnutia, experimentovať, prichádzať s nápadmi, praktizujú rozličné zručnosti, prehrávajú rozličné roly, objavujú a vymýšľajú;
  • budujú si sociálne zručnosti a sú v interakcii so svojimi rovesníkmi, vrátane tých so špecifickými potrebami/postihnutím. (Standfield, S.)

Niektoré deti a mladí ľudia so znevýhodnením/postihnutím čelia izolácii, vylúčeniu alebo samote. To môže byť spôsobené prostredím, ktoré je nedostatočne navrhnuté tak, aby zohľadňovalo ich potreby alebo postojmi, ktoré zdôrazňujú odlišnosti pred zohľadňovaním rôznorodých potrieb a možností. Ak sa deti a mladí ľudia s postihnutím môžu spoločne hrať s deťmi a mladými ľuďmi bez postihnutia, u všetkých detí a mladých ľudí sa rozvíja pochopenie a porozumenie pre celú škálu schopností, ktorými ľudia disponujú. Tieto ranné skúsenosti ovplyvňujú u všetkých detí a mladých ľudí schopnosť tolerancie a porozumenia odlišností. V inkluzívnejšom prostredí je pre deti a mladých ľudí jednoduchšie si navzájom pomáhať, ak to potrebujú, čo zároveň znižuje potrebu dospelých byť príliš prítomní v hre detí a mladých ľudí. Vytváranie možností pre deti a mladých ľudí, aby mali prístup k priestorom pre hru a využívali ich už v rannom veku, podporuje ich nezávislosť a sebavedomie vo využívaní verejných priestorov, keď budú starší. (Play Wales, 2017).

V tradičnom prístupe sú priestory pre hru – nie nevyhnutne len ihriská – navrhované tak, aby zodpovedali potrebám a možnostiam majoritnej populácie detí a mladých ľudí, teda tým, ktorí v zásade nemajú žiadne znevýhodnenie alebo postihnutie. Avšak deti a mladí ľudia so znevýhodnením/postihnutím majú rovnakú potrebu hrať sa a socializovať s rovesníkmi ako deti a mladí ľudia bez znevýhodnenia/postihnutia, preto by im naplnenie tejto potreby nemalo byť odopierané a mali by sa hľadať možnosti ako im tieto príležitosti sprostredkovať a poskytnúť tak dostatočné možnosti pre hru, zábavu aj rozvoj a kontakty s ostatnými deťmi a mladými ľuďmi. Prvým z prístupov, ktorý znamenal posun v tejto oblasti bolo navrhovanie prístupných priestorov pre hru detí a mladých ľudí (angl. tzv. accessible play spaces). Teda takých, kde sa dostanú aj deti a mladí ľudia s postihnutím a kde majú hracie prvky, ktoré zodpovedajú ich potrebám.

Aj v tomto prístupe môžeme vidieť dve úrovne. Na prvej úrovni je to budovanie prístupných hracích plôch ako segregovaných ihrísk navrhnutých výlučne pre deti a mladých ľudí so znevýhodnením/postihnutím – najčastejšie v prostredí zariadení, ktoré im poskytujú vzdelávanie a sociálnu starostlivosť. Na druhej úrovni ide o znižovanie bariér v dostupnosti a zaraďovanie špecifických hracích prvkov v rámci bežných ihrísk a hracích plôch. Na Slovensku sa pri navrhovaní takýchto ihrísk a hracích prvkov myslí predovšetkým na deti a mladých ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu, menej na deti a mladých ľudí s inými znevýhodneniami/špecifickými potrebami. Tu už sme iba krok od ďalšieho prístupu – vytvárania inkluzívnych hracích plôch a ihrísk.

Inkluzívne hracie plochy a ihriská sú zamerané na potreby všetkých ľudí, vrátane tých, ktorí majú autizmus, intelektové znevýhodnenie, poruchy sluchu a zraku, znevýhodnenie v oblasti pohybu a mobility, ako aj iné znevýhodnenia resp. špecifické potreby. Taktiež napĺňajú potreby detí a mladých ľudí bez postihnutia. Sú miestom pre všetkých, napĺňajú ich potreby a poskytujú im zároveň výzvy v rámci ich aktuálnej rozvojovej úrovne. (Inclusive Play) V tejto súvislosti sa stretávame aj s pojmom „univerzálny dizajn“. Ten definuje S. Standfield ako taký, ktorý je využiteľný a efektívny pre každého, nie iba pre ľudí s postihnutím, pričom, aby ho mohli používať všetci, nepotrebuje ďalšiu úpravu alebo špecifický dizajn.

Ako sa uvádza v príručke Poďme sa hrať (Let’s Play Toolkit), ihrisko založené na princípoch univerzálneho dizajnu poskytuje bohaté množstvo inkluzívnych príležitostí pre fyzickú a tvorivú hru, ktorá:

  • zohľadňuje prístupnosť pre všetky deti na všetkých úrovniach ich vývinu a rozličných schopností;
  • pôsobí na všetkých päť zmyslov;
  • vytvára bezpečné prostredie, v ktorom môžu deti slobodne objavovať.

Spomenutá príručka poskytuje návod ako zhodnotiť existujúce hracie plochy a ihriská, resp. ako začať rozmýšľať o nových hracích plochách a ihriskách, aby nasledovali princípy univerzálneho dizajnu a boli inkluzívne. Nad všetkým stojí hlavná otázka „Akým spôsobom tento hrový priestor povzbudí deti a mladých ľudí všetkých schopností, aby medzi sebou interagovali a zdieľali spoločne čas hry?“ Zároveň uvádza nasledovné doplňujúce otázky:

  • Môže sa ktokoľvek, bez ohľadu na jeho schopnosti, dostať na ihrisko a z ihriska ako aj pohybovať sa v priestore určenom pre hru?
  • Je priestor pre hru, jeho povrch a jednotlivé hracie prvky bezpečný avšak stále dostatočne stimulujúci, takže deti a mladí ľudia môžu robiť vlastné rozhodnutia o tom, aké aktivity chcú realizovať a vyskúšať, ako aj o tom, aké riziko chcú podstúpiť (napr. lezenie a šplhanie sa na rozličné úrovne, použitie rampy a plošiny, alebo visiaca opičia dráha)?
  • Je priestor multifunkčný a zohľadňuje rozličné faktory ako farby, zvuky, povrchy, pohyby a všestrannosť?
  • Aké vybavenie je dostupné pre všetky deti a mladých ľudí, ktoré stimuluje rozvoj ich fyzických a kognitívnych funkcií? Ide o aktivity ako hojdanie sa, šmýkanie sa, lezenie a šplhanie, krútenie a otáčanie sa, lezenie po kameňoch, ktoré majú prínos tak pre fyzický ako aj kognitívny rozvoj detí a mladých ľudí.

Ako sa uvádza na internetovej stránke Inkluzívna hra (Inclusive Play), hra vonku je prínosná pre všetky deti a mladých ľudí. Umožňuje im učiť sa z prírody a byť v interakcii s prostredím, v ktorom sa nachádzajú. Nie je prínosná iba pre zdravý fyzický vývin detí a mladých ľudí a ich rozvoj, ale zároveň umožňuje deťom, mladým ľuďom a dospelým byť vo vzájomnej interakcii a tak môže priestor pre hru skutočne spájať miestnu komunitu. Samozrejme, pre niektoré deti a mladých ľudí je ľahšie vstúpiť do interakcie s priestorom pre hru a hrovými prvkami, ako pre iné. Skúsme sa zamyslieť, čomu musí čeliť používateľ invalidného vozíka, keď sa vyberie do tradičného parku alebo ako pôsobia rušné, pestrofarebné a hlučné priestory pre hru na dieťa alebo mladého človeka s Autizmom.

V súčasnosti jestvujú rozličné hodnotiace nástroje, ktoré na jednej strane pomáhajú posúdiť inkluzívnosť priestoru pre hru, resp. ihriska, na druhej strane zároveň poskytujú návody na čo všetko nezabudnúť, ak chceme premeniť už existujúci alebo naplánovať nový priestor pre hru detí a mladých ľudí tak, aby bol inkluzívny. Väčšina literatúry použitá v tomto článku poskytuje rozličné ukazovatele a kontrolné zoznamy. Jedným z takýchto nástrojov je aj PiPA – Plan Inclusive Play Area (Plánujte inkluzívny priestor pre hru), z ktorého vyberáme niekoľko ukazovateľov:

Prístupnosť miesta

  1. Je tento priestor pre hru prístupný pešo, autom, verejnou dopravou?
  2. Sú dostupné informácie o tomto priestore pre hru, jeho možnostiach, vybavení a podporných zariadeniach (v tlači, online, sprevádzané fotografiami, aby bolo možné urobiť si predstavu o priestore a jeho možnostiach)?
  3. Sú v blízkosti (do vzdialenosti 250 m) parkovacie miesta a tieto sú dostupné aj s parkovaním pre ľudí so špecifickými potrebami?
  4. Sú prístupové chodníky a chodníky v priestore pre hru prístupné – majú hladký povrch, sú dostatočne široké, nie strmé, bez obrubníkov?
  5. Sú priamo v priestore pre hru alebo v jeho blízkosti (do 500 m) toalety a priestory na prebaľovanie prístupné všetkým návštevníkom a s rozličnými potrebami, príp. aj možnosť občerstviť sa a niečo si kúpiť?

Označenie miesta pre hru/ihriska

  1. Sú označenia a texty popisujúce priestor pre hru a jeho možnosti čitateľné a ľahko zrozumiteľné – uvedené nielen v textovej forme, ale aj v Brailovom písme a symboloch/piktogramoch?
  2. Sú označenia vo výške, ktorá je priateľská deťom ako aj návštevníkom využívajúcim invalidný vozík?
  3. V prípade veľkých ihrísk a parkov je dostupná mapa areálu s vyobrazením ciest ako sa v ňom dá pohybovať a aké možnosti pre hru sa v ňom nachádzajú? Je táto mapa multisenzorická? Poskytuje kontaktné údaje na prevádzkovateľov?
  4. Je v celom areály pevný povrch, ktorý umožňuje voľný pohyb po priestore a prístup k jednotlivým prvkom pre všetkých alebo sú tam chodníky široké minimálne 1,2 m?

Možnosti pre hru

Senzorická hra
Je možné v danom hrovom prostredí stimulovať minimálne 3 zmysly, pričom tieto aktivity sú prístupné postojačky i v sede? To zahŕňa napr.

  1. Zrak/vizuálne vnemy: textúry a tvary, odraz svetla, silné alebo kontrastné farby, rozličné vzory.
  2. Zvuk: zvukové podnety aktivizované pohybom alebo zapínaním/vypínaním – použitím veľkým a malých motorických pohybov. Môže ísť tiež aj o individuálne alebo kooperatívne aktivity ako je napríklad hranie sa s vodou, zvukové nástroje alebo elektronicky aktivovaný zvuk.
  3. Vôňa: vysadené rôzne rastliny s rôznorodou vôňou.
  4. Taktilná stimulácia: možnosti pre vyrezávanie, rozličné materiály, piesok, voda, voľný materiál na hranie a majstrovanie, materiál rozličnej textúry, tvarov, povrchov a zloženia.
  5. Pohyb a rovnováha: skúmanie rovnováhy, koordinácia, sila, priestorové vnímanie a dynamický pohyb.

Imaginatívna, individuálna a sociálna hra 
K týmto možnostiam zvyčajne dochádza kdekoľvek, kde sa deti a mladí ľudia hrajú, avšak je možné ich tiež cielene stimulovať.

  1. Je tu príležitosť pre deti a mladých ľudí hrať sa s prírodnými materiálmi? Či už ide o možnosť hrať sa v okolí stromov a kríkov alebo s prírodnými materiálmi ako listy, konáriky, skaly a pod.
  2. Je tu dostatočný otvorený priestor pre deti a mladých ľudí, aby sa hrali imaginatívne a rolové hry (napr. priestor bez preliezačiek a ďalších hracích prvkov)?
  3. Je tu možnosť pre hru celej rodiny, resp. medzigeneračné aktivity? Je tento priestor tak pre individuálne ako aj kooperatívne aktivity?
  4. Sú tu priestory, kde sa môžu deti a mladí ľudia utiahnuť, hrať nerušene potichu a osamote, ak to chcú či potrebujú – napr. zákutia, skrýše, tunely a pod.
  5. Sú tu možnosti pre pokojnú hru osamote alebo v skupine?

Fyzická hra

  1. Príležitosti pre skupinové a kooperatívne hry: Je tu priestor pre skupinové hry a športové aktivity, ktoré sú prístupné všetkým?
  2. Príležitosti pre hru s využitím jemnej motoriky v rôznych úrovniach: individuálna hra a možnosť vystriedať sa, skúmanie príčin a následkov, zručnosť a koordinácia, napr. s využitím vody, piesku, hier na krútenie a otáčanie.
  3. Príležitosti pre hru s využitím hrubej motoriky: fyzický priestor a vybavenie pre deti a mladých ľudí, ktoré môžu využívať samostatne, pričom využívajú hornú i dolnú časť trupu, rozvíjajú svoju agilitu, koordináciu a zručnosti prostredníctvom šmýkania sa, hojdania sa, lezenia, behania, točenia a pod.
  4. Príležitosti pre výzvu a riziko: deti a mladí ľudia môžu čeliť výzvam a rizikám zohľadňujúc ich vlastnú úroveň rozvoja – napr. prostredníctvom dostupnosti rozličných materiálov na hranie a majstrovanie, príležitostí ktoré poskytuje samotný prírodný povrch hracieho priestoru, zvlášť s možnosťou dynamického pohybu a vyvýšených plôch min. 50 cm od zeme, ktoré sú dostupné pre všetky deti a mladých ľudí najrozličnejších schopností?
  5. Sú dostupné prvky obsahujúce výzvu pre deti a mladých ľudí, ktoré vyžadujú fyzickú a aktívnu hru? Napr. veľké štruktúry na lezenie, siete v priestore a pod.

Priestor pre oddych a nabratie nových síl

  1. Je súčasťou hracieho priestoru aj priestor pre sedenie?
  2. Majú niektoré z lavičiek a stoličiek opierky na chrbát a ruky?
  3. Môžu návštevníci, ktorí používajú pomôcky na chodenie, vrátane invalidných vozíkov, sedieť spolu s ostatnými ľuďmi bez toho, aby blokovali cestu ostatným alebo sa cítili akoby sa na nich nemyslelo a nemali tam miesto?
  4. Sú v danom priestore dostatočné možnosti pre sedenie – ideálne každých 20 metrov, popri cestičke a v blízkosti hracích oblastí a prvkov?
  5. Môžu návštevníci, ktorí používajú pomôcky na chodenie, vrátane invalidných vozíkov, používať stoly, ktoré sa tam nachádzajú – napr. je výška stolov vhodná?
  6. Sú v danom areály priestory s tieňom, ktoré poskytujú stromy, slnečníky alebo iné tieniace konštrukcie?
  7. Je súčasťou priestoru, ktorý je zatienený, aj materiál a prvky na ktorých sa dá hrať?

Poskytnutie priestorov pre hru detí a mladých ľudí v našich komunitách je jednou z dôležitých ciest, ktorou uznávame a podporujeme právo detí a mladých ľudí na hru. V dobre navrhnutých a umiestnených oblastiach pre hru detí a mladých ľudí si môžu naplno užívať slobodu, zábavu, sociálne vzťahy s rovesníkmi, radosť a vzrušenie, ktoré hra prináša. Vytváraním a udržiavaním priestorov pre hru detí a mladých ľudí dávame v našich komunitách jasný signál, že na hre detí a mladých ľudí nám záleží a oni ako aj ich hra sú pre nás dôležití. Za rozvojom priestorov pre hru detí a mladých ľudí sú často členovia miestnej komunity spoločne s miestnou samosprávou. A hoci nie vždy je možné, aby každé miesto pre hru napĺňalo potreby všetkých detí a mladých ľudí, je dôležité dbať na to, aby v komunite jestvovali viaceré rozličné oblasti pre hru, ktoré sú prispôsobené rôznorodým potrebám detí a mladých ľudí – predovšetkým z pohľadu ich veku a schopností. (Casey, T. – Harbottle, H., 2018)


Použité zdroje

7 Principles of Inclusive Playground Design. (2017) GameTime. (video)

Casey, T. – Harbottle, H. (2018) Free to Play – A guide to creating accessible and inclusive public play spaces. Inspisring Scotland, Play Scotland, Nancy Ovens Trust.

Creating accessible play spaces. A toolkit. (2017) Play Wales.

Inclusive Design (2013) Inclusive Play.

Inclusive play – Design guide (2015) Playworld.

Inclusive Play – Special Needs Playground (2017) Bliss Products. (video)

Kennedy, C. (2018) Exploring social and sensory barriers that impede play in public spaces. TEDxModesto. (video)

PiPA – Plan Inclusive Play Areas – The Complete Checklist and guide to designing or evaluating inclusive play provision. Inclusive Play a partneri.

Standfield, S. Let’s Play Toolkit – Creating Inclusive Play Spaces for Children of All Abilities. Rick Hansen Foundation.


Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.opevs.eu.

Snímka1