Fotoreportáž: Inšpirácie z Viedne priateľskej k deťom a mladým ľuďom

Viedeň patrí medzi najlepšie mestá pre život na svete. Počas konferencie „Dieťa v meste“ sme mali možnosť zúčastniť sa študijnej návštevy miesta, ktoré sa snaží o dizajn priateľský k deťom, príp. komunite. Prostredníctvom fotografií s komentármi vám chceme predstaviť niekoľko podnetov pre to, ako zlepšovať naše mestá tak, aby boli viac priateľské deťom, mladým ľuďom a komunite a prispievali tak ku kvalitnému životu všetkých ich obyvateľov.

Žiaľ, z dôvodu ochrany súkromia detí, mladých ľudí a obyvateľov mesta, títo sa na fotografiách nenachádzajú a fotografie tak môžu pôsobiť bez života, čo v realite nie je pravda.

Úplne nová štvrť Viedne aspern Seestadt vzniká na princípoch „smart city“ (inteligentné mesto), pričom „smart“ chápe vo viacerých významoch, nielen v technologických inováciách, ako je to najčastejšie, ale aj v zmysle ekologickej a ekonomickej udržateľnosti, neopomínajúc pritom ani rozmer ľudského kapitálu a rôznorodej podpory všetkých členov komunity a komunitného života.

Študijnú návštevu sme začali v jednej zo škôl. Hneď vedľa vchodu boli stojany na bicykle a kolobežky. Ako je vidieť na fotografii, žiakmi hojne využívanými na prepravu vo svojej štvrti. Ide o viacero dôležitých momentov, ktoré môžeme z tejto fotografie vyčítať a počas návštevy sme to mohli zažiť, konkrétne: Škola podporuje zdravý pohyb detí a mladých ľudí a vytvorila podmienky pre to, aby mohli do školy takto prichádzať a mali si kde odložiť svoje bicykle, kolobežky, či príp. aj skateboardy. V celej štvrti je vhodná infraštruktúra pre takýto spôsob mobility a teda používať bicykle či kolobežky je prirodzená voľba. Okrem fungujúcej infraštruktúry je to aj celkový pocit bezpečia – reálny aj vnímaný, keďže rodičia nemajú obavu a problém nechať svoje deti takto cestovať do školy.

V našom programe Komunity priateľské deťom a mladým ľuďom sa veľmi často stretávame s tým, že deti a mladí ľudia by radi chodili na bicykloch, kolobežkách, skateboardoch, longboardoch či kolieskových korčuliach, ale v prvom rade nejestvuje vhodná infraštruktúra, ktorá by im umožňovala pohodlný a bezpečný spôsob prepravy. Chýbajú cyklotrasy fyzicky oddelené od cesty pre autá – podľa odborných štúdií/výskumov takéto cyklotrasy výrazne zvyšujú ich využívanie, cyklotrasa nakreslená na ceste pre autá pocit bezpečnosti neposkytuje, čo má za následok jej nízke využívanie, nehovoriac o populačnom zastúpení detí a mladých ľudí. S tým súvisia aj obavy rodičov o bezpečnosť svojich detí a ich ochota púšťať ich samých a s využitím takýchto dopravných prostriedkov. Keď už sa deti a mladí ľudia takto do školy môžu, chcú a vedia dopraviť, školám často chýba miesto, kde si svoje dopravné prostriedky môžu odložiť. Niektoré školy ich dokonca zakazujú. Deti a mladí ľudia uprednostňujú, keď si môžu bicykel, kolobežku atď. odložiť vo vnútornom areály/dvore školy, kde sú pod verejným dohľadom, ak je možnosť odložiť si ich pred školou, túto radšej nevyužívajú, lebo sa boja, že im ich niekto ukradne. Žiaľ, také sú u nás skúsenosti.

Škola je postavená tak, aby komunikovala so sídliskom, bola otvorená komunite, v ktorej pôsobí a zároveň aj bola prepojená so susediacou školou, neizolovala deti a mladých ľudí od seba. Využíva psychologický efekt toho, že deti a mladí ľudia v zásade vidia na svoje byty a rodičia na svoje deti. Takto sa posilňuje vzájomný pocit bezpečia a chápanie školy ako miesta, v ktorom prebieha vzdelávanie, ale nie je to miesto odtrhnuté od života miestnej komunity a aj jej psychologických potrieb – predovšetkým v rámci vzťahov v rodine a celkového pocitu bezpečia. Okrem toho je na fotografii vidieť, že škola disponuje veľkou terasou na úrovni prvého poschodia, na ktorej v prípade priaznivého počasia môžu deti a mladí ľudia tráviť prestávky a byť tak na čerstvom vzduchu.

Vnútro školy je dizajnové tak, aby čo najviac posilňovalo komunitného ducha a prepojenie celej školy a jej komunity. Poskytuje rozličné možnosti pre deti a mladých ľudí, aby sa spolu stretávali, komunikovali, trávili čas, riešili školské projekty a podobne. Lepšej orientácii v škole a členeniu priestoru na zóny pomáhajú farebne odlíšené podlahy.

Drevené bloky sú miestom pre deti a mladých ľudí, kde môžu tráviť svoj čas so spolužiakmi, rovesníkmi, kamarátmi. Podľa veľkosti skupiny a potreby s nimi môžu manipulovať. Ak sa spojí viacero blokov, vznikne malé pódium, ktoré poslúži ako priestor pre prezentáciu.

Potešujúce bolo vidieť, že škola nevníma deti a mladých ľudí ako unifikovanú skupinu. Stoličky s rôznou výškou sedenia, ktorá sa dala vo väčšine prípadov nastaviť, odpovedali na potreby detí a mladých ľudí v rôznom veku a rôznej výšky a nepriamo sa tým podčiarkovalo aj vzájomné spolunažívanie, interakcia či spolupráca rozličných vekových kategórií žiakov vrámci školy.

Zaujímavé riešenie sme našli pri šatniach, v ktorých si deti a mladí ľudia nechávajú oblečenie a svoje osobné veci. Ide o miesto, ktoré je najčastejšie mimo dozoru dospelých a vytvára tak priestor pre potýčky detí a mladých ľudí medzi sebou, či dokonca šikanovanie. Aby sa týmto negatívnym javom zamedzilo, v podlahe sú zabudované presklené časti, ktoré priestor nielen presvetľujú, ale pracujú so psychologickým konceptom toho, že takto sú všetci na chodbe oveľa viac viditeľní – nielen sprava a zľava, ale aj zhora a zdola – čo má vplyv aj na (potenciálne negatívne) správanie sa.

Hneď vedľa obidvoch škôl sa nachádza priestor, ktorý by sme zjednodušene mohli nazvať ihriskom, ale naozaj len veľmi zjednodušene. Poskytuje možnosti pre rozličné aktivity vo voľnom čase rôznorodým vekovým skupinám. Umiestnenie ihriska medzi školami a bytmi funkčne prepája tri oblasti života detí a mladých ľudí, ktoré sú pre nich dôležité a tvoria významnú časť ich dňa: rodina, škola, voľný čas. Zároveň podporuje pocit bezpečia tak v deťoch a mladých ľuďoch ako aj v rodičoch, ktorí sa ich o to menej boja pustiť von samotných.

V jednej časti ihriska sa nachádzali hracie prvky pre najmenšie deti. Potešila nás snaha o prvky, ktoré majú najmenej definované jednotné použitie, ale boli tam prvky, ktoré sa mohli využiť rôznorodo, najmä na nácvik balansu, koordinácie, čo vhodne podporuje psychomotorický vývin detí. Žiaľ na Slovensku sa stavajú predovšetkým tzv. katalógové ihriská s niekoľkými prvkami s jasne určeným zvyčajne jedným spôsobom použitia. Kúsok ďalej bola bežecká dráha, ktorá lemovala trávnatý kopec. Ten môže slúžiť na behanie, váľanie sudov, hry, piknikovanie, v zime na sánkovanie… Boli tam umiestnené iba dva prvky – hojdacia či relaxačná sieť a natiahnutá slack guma pre povrazolezectvo (nie je na fotografii). Pozitívne je, že sa takto snažili reagovať na aktuálne spôsoby voľnočasových aktivít mladých ľudí. Pri obidvoch hracích prvkoch boli zasadené stromy, aby v blízkom čase zabezpečili tieň počas horúcich letných dní. Na fotografii je tiež vidieť, že kopec sa kosí striedavo – nachádza sa na ňom pokosená i lúčna časť. Množstvo detailov, ktorých cieľom je prispievať k povestnej vysokej kvalite života Viedenčanov.


Aj „vnútrobloky“ sa snažia poskytnúť dostatok priestoru pre deti, mladých ľudí či komunitu. Dominuje jej zeleň, stromy, ktoré poskytnú príjemný tieň a niekoľko hracích prvkov. Deti milujú hrať sa s vodou a voda zároveň poskytuje príležitosť pre množstvo imaginatívnej hry, pretože má aj nemá „tvar“ a dá sa cítiť rôznymi zmyslami. Poskytuje veľa podnetov pre rozvoj detí. Pomaly si voda razí cestu na ihriská aj na Slovensku. Siete a hojdačka v tvare siete zas predstavujú prvky, ktoré majú okrem zábavno-relaxačnej funkcie aj inkluzívnu funkciu, pretože poskytujú dostatok opory aj pre deti a mladých ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu. Zároveň, sú to prvky, ktoré sú dostatočne pevné na to, aby ich mohli využívať aj mladí ľudia, na ktorých ihriská často nepamätajú a preto buď na nich nemajú svoje miesto alebo sú z nich vyháňané v snahe „ochrániť“ menšie deti a „ich“ ihriská.

V zahraničí je bežné, že na detských ihriskách sa uplatňuje buď prirodzené tienenie stromami alebo umelé tienenie plachtami či zastrešením, čo umožňuje ochranu detí a mladých ľudí pred priamym slnkom počas horúcich letných dní, príp. pred dažďom, pokiaľ mrholí. Jednoduché nenáročné a často aj finančne nie veľmi nákladné riešenie ktoré umožní, že deti a mladí ľudia nebudú ohrození slnkom alebo že ich kvôli priamemu slnku počas dňa nebudú využívať.

Veľkým problémom pre deti, mladých ľudí a ich využívanie verejných priestorov pre hru a oddych sú všadeprítomné psie hovienka. Na jednej strane ide principiálne o problém zodpovednosti majiteľov psov, ktorí ich venčia vo verejnom priestore. Na druhej strane samospráva môže zohrávať aktívnu úlohu v tejto situácii a prinášať opatrenia a riešenia, ktoré sú uspokojujúce pre obidve strany. Občanov vo všeobecnosti aj majiteľov psov. Už aj na Slovensku vznikajú psie parky, ktoré majú túto situáciu riešiť. Počas študijnej návštevy sme mali možnosť vidieť jasné označenia, že daný priestor nie je určený pre venčenie psov, ale zároveň poskytoval riešenie a odkazoval na najbližšie miesto, kde je možné so psom ísť. Čiže nešlo len o zákaz, ale zároveň aj o poskytnutie riešenia.

Ako bolo spomenuté v úvode, nová mestská časť sa snaží o „smart“ prístup, ktorý sa prejavuje aj v ekologickejšom využívaní zdrojov a preprave. Tomu sa snaží vytvoriť aj vhodné podmienky. Všadeprítomnými cyklotrasami, zdieľanými (elektro)bicyklami a pozitívnym prístupom k majiteľom bicyklov.

„Smart“ prístup sa prejavuje aj v práci s miestnou komunitou. Mestská časť zriadila oddelenie, ktoré je zodpovedné za miestnu komunitu. Obyvatelia sami môžu prísť s nápadom a spoločne hľadajú možnosti, ako ich zrealizovať. Ide nielen o kultúrno-komunitné podujatia, ktoré sú najčastejšie, ale napríklad aj o zriadenie spoločnej zdieľanej dielne na majstrovanie a opravy.



V celej mestskej štvrti je množstvo priestoru a možností sadnúť si, byť spolu… Samotný dizajn povzbudzuje obyvateľov v tom, aby trávili vonku čas, stretávali sa a zhovárali sa spolu. Aby spoločne fungovali aj ako komunita. Pritom sa myslí aj na deti a mladých ľudí – drevené tunely na fotografii môžu slúžiť hre (dá sa po nich liezť, prechádzať nimi) alebo ako skrýš, náhrada bunkra, ktorý si je v mestskom priestore ťažšie postaviť.

Oddychová zóna mestskej štvrte je situovaná okolo malého jazera. Nachádzajú sa pri ňom rozličné možnosti pre sedenie – klasické lavičky skôr pre starších, betónové bloky či drevené hranoly skôr pre mladších. Okrem toho je tu množstvo prvkov pre hry a oddychovo-športové aktivity pre všetkých členov komunity – od preliezačiek, cez prvky na športovanie až po skatepark, pre ktorý sa našlo vhodné miesto pod koľajnicami metra.


Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe efektívna verejná správa nájdete na www.opevs.eu.

Snímka1