Barcelona – mesto plné hry

Plán pre hru na verejných priestranstvách v Barcelone sa snaží zmeniť pohľad na hru detí a mladých ľudí v meste. Barcelona sa tak chce zmeniť z mesta s miestami na hranie sa na mesto plné hry. Predstavitelia mesta si uvedomujú prínos hry a fyzickej aktivity pre zdravý rozvoj detí, mladých ľudí a komunity ako takej. Preto sa v danom pláne zameriavajú na zlepšenie týchto oblastí na verejných priestranstvách v horizonte do roku 2030.

Celkovo chcú vybudovať 89 nových priestorov pre hru detí a zrenovovať 150 existujúcich. V tomto ambicióznom pláne počítajú s investíciami vo výške 20,7 milióna eur. Zároveň chcú, aby všetky tieto miesta pre hru boli prístupné pre všetky deti a mladých ľudí, teda 100% inkluzívne. Základným rámcom plánu je vybudovať priestory a príležitosti pre hru, ktoré budú mimo tradičného vnímania ihrísk a budú poskytovať viac príležitostí pre spontánnu hru a fyzickú aktivitu.

Nový prístup k rozmýšľaniu o hre

Deti a mladí ľudia sa radi hrajú, vedia hrať a budú hrať v rozličných typoch prostredia. Preto je dôležité premýšľať tvorivejšie o tom, ako navrhujeme verejné priestory, ktoré majú slúžiť hre, avšak nemusia slúžiť len tejto jednej funkcii. Mestá, ktoré sú navrhnuté s ohľadom na deti a mladých ľudí, sú bezpečnejšie, je v nich menej motorovej dopravy a je v nich vybudovanej viac udržateľnej infraštruktúry ako širšie chodníky či viacúčelové priestory pre hru. Tento prístup podporuje v Barcelone uplatňovaný model tzv. „superblokov“, ktorý výrazne obmedzuje premávku vo vybraných susedstvách a štvrtiach. Zároveň, takéto zmeny a úpravy majú pozitívny efekt aj voči iným obyvateľom – napr. seniorom a ľuďom s postihnutím.

Plán je výsledkom spolupráce viac ako 400 odborníkov, organizácií a zástupcov verejnosti – vrátane detí a mladých ľudí – ktorí sa zapojili do konzultácií. Inšpiráciou mu boli iné mestá, ktoré sa téme podpory hry detí a mladých ľudí vo verejných priestranstvách systematicky venovali medzi prvými – Dublin a Londýn. Taktiež je reakciou na odporúčanie Organizácie spojených národov, ktoré vyzdvihuje podporu hry detí a mladých ľudí ako špecifické ľudské právo tejto vekovej skupiny.

V Barcelone si na začiatku položili nasledovné otázky, ktoré smerovali rozmýšľanie a prípravu daného plánu:

  • Aké príležitosti poskytuje mestské prostredie Barcelony pre hru von a fyzickú aktivitu – zvlášť pre deti, ale taktiež pre tínedžerov, mladých ľudí, dospelých aj seniorov?
  • Aké intervencie môžeme uskutočniť, aby sme stimulovali hrové a fyzické aktivity popri ostatných možnostiach využívania verejných priestorov občanmi?
  • Aké aspekty mestského modelu musíme mať na zreteli a premyslieť, ak chceme diverzifikovať a zlepšiť hrovú infraštruktúru, ktorá ide za predstavu štandardných ihrísk a priestorov na hranie?

Uplatňovanie práva detí na hru

Už v úvode Plánu sa píše, že Barcelona chce napomôcť k uplatneniu práva detí a mladých ľudí na hru. Zároveň však chce zabezpečiť, že mladí ľudia nájdu viac atraktívnych príležitostí pre fyzické a hrové aktivity ako aj pre stretávanie sa na verejných priestranstvách, pričom taktiež dospelí a seniori znovu získajú chuť k hrovým aktivitám a spoločnému stretávaniu sa na verejných priestranstvách pri medzigeneračnej hre. Propagácia aktívnych, hravých aktivít a návykov podporuje sociálny život a transformuje sociálne prostredie tak, aby napomáhalo zmenám v negatívnom sociálnom správaní a problémoch ako sedavý spôsob života, detská obezita, závislosť od obrazoviek, chýbajúca autonómia a nezávislosť, individualizácia a sociálna izolácia, chýbajúci kontakt s prírodou a zelenými priestormi, vysoký stupeň environmentálneho znečistenia a miera dopravných nehôd.

Plán reflektuje aj požiadavky medzinárodných dokumentov, ktorých dodržiavaním je viazaná aj Slovenská republika a teda táto argumentácia môže pomôcť pri presadzovaní zmien u nás. Konkrétne ide o nasledovné dokumenty:

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (OSN) sa problematiky hry dotýka v 11-tom zo 17 cieľov – „Udržateľné mestá a komunity“, ktoré by do roku 2030 mali poskytnúť univerzálny prístup k bezpečným, inkluzívnym a prístupným zeleným a verejným priestorom, zvlášť ženám, deťom, seniorom a ľuďom s postihnutím. Taktiež sa dotýka cieľa č. 4 „Kvalitné vzdelanie“, v rámci ktorého sa dotýka škôl, ktoré majú budovať a adaptovať školské zariadenia tak, aby odpovedali na potreby detí a osôb so zdravotným postihnutím, zohľadňovali rozdiely dievčat a chlapcov, a poskytovali bezpečné, nenásilné, inkluzívne a efektívne prostredie pre učenie pre každého.  

Dohovor o právach dieťaťa sa v článku 31 samostatne venuje právu na voľný čas, rekreáciu a kultúrnu činnosť: (1) Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na oddych a voľný čas, na účasť v hrách a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako i na slobodnú účasť v kultúrnom živote a umeleckej činnosti. (2) Signatárske štáty Dohovoru musia rešpektovať a podporovať právo dieťaťa na všestrannú účasť v kultúrnom a umeleckom živote, podporovať ustanovenia o vhodných a rovnocenných príležitostiach v oblasti kultúrnej, umeleckej, oddychovej činnosti a využívaní voľného času. Daná problematika je detailnejšie rozpracovaná v dokumente Všeobecný komentár č. 17 (2013) o práve dieťaťa na oddych, voľný čas, hru, rekreačné aktivity, kultúrny život a umenie (čl. 31).

Dohovor OSN o právach ľudí s postihnutím v článku 30 jasne venuje pozornosť deťom, kedy ukladá členským štátom zabezpečiť, aby deti so zdravotným postihnutím mali rovnaký prístup ako ostatné deti k účasti na hrách, rekreačných, záujmových a športových aktivitách vrátane účasti na uvedených činnostiach v školách.

Bariéry a princípy

Právo na hru je často právom, na ktoré sa zabúda. Pritom Všeobecný komentár nám pripomína význam hry pre dosiahnutie maxima v rozvoji detí a mladých ľudí. Taktiež zdôrazňuje, že investície do voľného času sú najčastejšie smerované do poskytovania štruktúrovaných a organizovaných aktivít, avšak rovnako dôležitou je aj potreba vytvárať deťom čas a priestor na zapájanie sa do spontánnych hier, rekreácie a aktivít a podnecovať spoločenské postoje, ktoré takúto činnosť podporujú. Taktiež varuje pred situáciami ako sú chudoba alebo neadekvátne životné podmienky, ktoré môžu deprimovať deti alebo mať vplyv na uplatňovanie tohto práva, takže toto právo má byť zohľadnené aj v politikách bývania a prístupu k verejným priestorom, v ktorých sa pamätá na deti s nedostatkom  príležitostí pre hru a voľnočasové aktivity doma.

V oblasti uplatňovania práva na hru OSN definuje nasledovných 9 oblastí výziev, ktoré je potrebné mať na zreteli a snažiť sa ich minimalizovať:

  1. Chýbajúce uznanie významu hry a rekreácie.
  2. Neudržateľné prostredie pre hru z dôvodu jeho bezpečnosti.
  3. Odpor k používaniu verejných priestorov deťmi z dôvodu ich rastúcej komercionalizácie a nízkej tolerancii prítomnosti detí v nich.
  4. Nedostatok rôznorodých komunitných priestorov pre hru a voľnočasové aktivity pre všetky vekové skupiny.
  5. Nerovnováha medzi zvažovaním rizika a bezpečnosti.
  6. Nedostatočný prístup k prírode.
  7. Tlak na dosahovanie akademických úspechov.
  8. Nadmerne štruktúrované a programované rozvrhy dňa detí.
  9. Opomínanie článku 31 v rozvojových programoch.

Na základe uvedených skutočností tvorcovia Plánu vytvorili 7 kritérií kvality, ktoré majú pomôcť pretvoriť Barcelonu na hravé mesto a ktoré je potrebné mať na zreteli pri definovaní konkrétnych opatrení. Sú nimi (my ich iba vymenujeme, v Pláne sú podrobne rozpracované):

  1. Rôznorodé možnosti pre hry ktoré sú výzvou a pre tvorivé hry, ktoré pomáhajú zdravému rozvoju detí a mladých ľudí.
  2. Rôznorodé, stimulujúce, prepojené a prístupné fyzické prostredie.
  3. Inkluzívne priestory pre hru pre všetky vekové skupiny, pohlavia, zázemia a schopnosti.
  4. Kontakt s prírodou, zelenými priestranstvami, možnosť hry s pieskom a vodou.
  5. Zdieľaná, medzigeneračná a spolupracujúca hra.
  6. Miesta pre stretávanie sa a s príležitosťou pre komunitu byť spolu.
  7. Hravý ekosystém a bezpečné, hravé prostredia.

Spoluprácou k realizácii Plánu

Tento Plán podčiarkuje vitálnu, ľudskú, každodennú potrebu hry a jej kapacity pre transformáciu mesta prostredníctvom sumy malých intervencií, ktoré majú vplyv na kvalitu života, zdravie a sociálny život obyvateľov. Deje sa tak prostredníctvom odpovedania na požiadavky detí a mladých ľudí, ako aj výchovno-vzdelávacích inštitúcií a organizácií, ktoré s deťmi a mladými ľuďmi pracujú vo voľnom čase. Práve sektor výchovy a vzdelávania vo voľnom čase, historicky zdôrazňuje význam hry a dôležitosť mať pre ňu čas ako aj vhodné priestory. Podobne aj asociácie obyvateľov vyjadrujú potrebu dôstojných verejných priestorov, ktoré umožňujú hru a stretávanie sa v susedstvách.

V závere úvodu Plánu je vyjadrená potreba, že na jeho realizácii musí pracovať mestské zastupiteľstvo a mestský úrad v spolupráci so svojimi rozličnými oddeleniami, mestskými službami a mestskými časťami prostredníctvom konkrétnych akčných plánov, aby mohli naplniť víziu hravého mesta na maximum. Zároveň však vyjadruje potrebu vzájomne zdieľanej zodpovednosti, čo znamená, že celú zodpovednosť za naplnenie tejto ambície nenesú len miestne autority, ale aj iní dôležití hráči v samospráve ako sú rozličné výchovno-vzdelávacie a sociálne inštitúcie, mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty, ako aj pracovníci v oblasti výchovy, vzdelávania, sociálnych služieb i celkovo verejnosť, predovšetkým dospelí obyvatelia.

Barcelona sa týmto plánom snaží dosiahnuť paradigmatickú zmenu a stať sa mestom so špecifickými priestormi pre hru, ktoré sú viac rôznorodé, tvorivé, prístupné a inkluzívne. Tomuto cieľu chce prispôsobiť aj aktuálne mestské plánovanie. Barcelonský Plán pre hru zadefinoval 63 konkrétnych opatrení, ktoré kombinujú iniciatívy urbanistického plánovania (v rozmedzí od mikrointervencií po samostatné hlavné rozvojové projekty) a sociálnych aktivít (od animačných činností po nové koncepty sociálnych služieb).

10 projektov

Plán obsahuje 10 projektov, ktoré podporujú zmenu postoja k hre. Sú nimi:

  • Odstránenie mestských značiek zakazujúcich loptové hry.
  • Zastavenie dopravy na jednej z hlavných ulíc v každej štvrti v nedeľu ráno.
  • Poskytovanie zábavných možností na podporu kultúry stretávania sa na námestiach mesta, ako aj poskytnutie rozličných herných aktivít (tradičné, cirkusové, stolné hry atď.).
  • Podpora využívania námestí a ulíc v blízkosti mládežníckych klubov a miest, kde sa mladí ľudia zvyknú zdržiavať, ako prioritných oblastí pre hru v určitom čase dňa so zdieľanou zodpovednosťou výchovno-vzdelávacích inštitúcií a organizácií.
  • Transformovanie školských ihrísk prostredníctvom diverzifikácie dostupných príležitostí pre hru tak pre chlapcov, ako aj pre dievčatá, a podporenie spoločného využívania celou komunitou.
  • Realizácia mestských mikrointervencií v školských prostrediach a záhradách v snahe premeniť ich na miesta a priestory pre stretávanie sa a komunitný život, s väčšími chodníkmi, pokosenými plochami, pohodlným mestským mobiliárom a pod.
  • Zvýšenie možností pre hru s vodou.
  • Vytváranie nových mestských športových parkov v spolupráci s mladými ľuďmi.
  • Otvorenie nových kaviarní s toaletami a službou zapožičiavania hier a hrového náradia v miestach pre trávenie voľného času.
  • Poskytovanie podporných služieb pre hru detí s funkčnou rozmanitosťou s cieľom uľahčiť ich nezávislú hru, ako aj spoločné hranie sa s ostatnými deťmi.

10 míľnikov

V Pláne pre hru je zároveň zadefinovaných 10 míľnikov, o dosiahnutie ktorých sa samospráva mesta Barcelona snaží. Sú nimi:

  • Zdvojnásobenie počtu ihrísk, ktoré poskytujú rekreačné aktivity a príležitosti pre rôznorodú a tvorivú hru.
  • Redukovanie a eliminácia priestorov pre hru menších ako 50 m2, ktoré neposkytujú dostatok rekreačných aktivít.
  • Vytvorenie 10 priestorov, v ktorých je možné hrať sa s vodou, oblievať sa a ochladiť, ako aj zvýšenie príležitostí pre hru s pieskom.
  • Zvýšenie príležitostí pre hru s prvkami zvlášť navrhnutými pre tínedžerov a mladých ľudí, vrátane 10 nových mestských športových parkov, 20 zip lines, 15 obrovských šmýkačiek a 20 hracích prvkov s výzvami využívajúcimi rôznu výšku.
  • Podpora zdieľanej a spolupracujúcej hry vonku a skupinových fyzických aktivít s cieľom 50% hrových prvkov, ktoré motivujú ľudí hrať sa spoločne, ako aj 250 stolov pre stolný tenis a 150 basketbalových košov.
  • Zvyšovanie príležitostí pre hru ľudí s funkčnou rozmanitosťou a zabezpečenie toho, že 100% renovovaných miest pre hru je certifikovaných ako inkluzívnych.
  • Dosiahnutie toho, že 40% ihrísk a priestorov pre hru je blízko vodných zdrojov, 90% zelených plôch je vybavených pitnou vodou, 20% verejnými toaletami a 75% parkov a záhrad piknikovými stolmi a sedením, resp. podobným zariadením.
  • Zabezpečenie toho, že 60% verejných škôl má vhodné ihriská, ktoré sú zároveň využívané celou komunitou (minimálne 120 ihrísk).
  • Realizovanie cielených aktivít a podujatí v približne 100 školách s cieľom premeniť ich na miesta, v ktorých ľudia trávia svoj voľný čas, stretávajú a socializujú sa s inými.
  • Znižovanie trendu sedavého životného štýlu, propagovanie hry vonku medzi deťmi a mladými ľuďmi, a redukovanie ich fyzickej pasivity. Zníženie počtu detí, ktoré sa nikdy nehrali vonku na menej než 15%.


Použité zdroje

Davies, S. (2018) Barcelona is becoming more child-friendly city. World Economic Forum.

Plan for Play in Barcelona’s Public Spaces.

Plan for Play in public spaces, 2030 horizon in Barcelona. Ajuntament de Barcelona.

Všeobecný komentár č. 17 (2013) o práve dieťaťa na oddych, voľný čas, hru, rekreačné aktivity, kultúrny život a umenie (čl. 31).


Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.reformuj.sk.   

Snímka1