Albánska Tirana – mesto, v ktorom sú deti a mladí ľudia politickou prioritou

Deti na bicykloch Tirana

Jednou zo základných podmienok vytvárania Komunity priateľskej deťom a mladým ľuďom je, že deti a mladí ľudia sa stanú politickou prioritou samosprávy. Mnohí si však často nevedia predstaviť, čo to v praxi znamená. Môžeme to ilustrovať na príklade Tirany – hlavného mesta Albánska. Skutočnosť, že nejde o západoeurópske ale o východoeurópske mesto, nedáva priestor výhovorkám – „u nás to nepôjde, nedá sa to!“

Lídrom zmien v meste Tirana v prospech detí a mladých ľudí je jej primátor Erion Veliaj, ktorý sa ujal vedenia mesta v roku 2015. Ako asi každé hlavné mesto, aj Tirana zápasí s nárastom počtu obyvateľov a s tým súvisiacich developerských aktivít a áut. Rapídne zvýšenie populácie v meste za posledné dve dekády malo veľký vplyv aj na jej najmladších obyvateľov – parky nahradili domy, škôlky a školy nezvládali uspokojovať požiadavky o prijatie. Počet áut enormne narástol a autá postupne z ulíc vytlačili chodcov a cyklistov.

Na mestskom úrade si uvedomili, že tretinu populácie mesta tvoria deti a mladí ľudia. No práca mestského úradu, zameranie verejných politík a rozpočtu tomu nezodpovedali. Mesto sa začalo skutočne meniť na priateľské deťom a mladým ľuďom až vtedy, keď tretinu svojho času, tretinu svojho úsilia, tretinu rozhodovania a myslenia zacielili na deti, mladých ľudí a ich potreby. Mesto sa rozhodlo dať prioritu zlepšovaniu infraštruktúry vzťahujúcej sa k deťom a mladým ľuďom a verejnej politike v oblasti detí a mladých.

 

Jedným z krokov, ktorým sa podarilo zmeniť verejnú debatu v prospech detí a mladých ľudí bolo, že prepočítali, koľko výdavkov v priemere dáva jedna rodina na deti a koľko na auto, ktoré rodina vlastní. Vyšlo im, že náklady na auto prevyšujú náklady na deti. Uvedomenie si tejto skutočnosti u rodičov pomohlo otvárať cestu pre zmeny v meste.

S rodičmi sa stretli počas fokusových skupín. Keď sa ich pýtali, čo je pre nich najdôležitejšie, všetci svorne tvrdili, že ich deti. Ak sú pre nich deti najdôležitejšie, pokračovali v dopytovaní, tak potom logicky na ne musia míňať najväčší diel svojho rodinného rozpočtu. Opäť všetci jednoznačne odpovedali „áno“. Následne rodičov konfrontovali s výsledkom prieskumu, v ktorom čísla hovoria jasne: rodičia v prieme minú viac na svoje auto ako na svoje deti – ide o nákup auta, zaplatenie poistky, poplatky za parkovanie, kúpa benzínu, opravy auta… Keďže sa všetci zhodli, že deti sú oveľa dôležitejšie ako autá, zhodli sa aj na tom, že je do nich potrebné investovať viac – či už v rámci rodiny alebo v rámci politiky mesta.

Zároveň sa vedenie mesta rozhodlo pre veľký plán – premeniť  hlavné mesto Albánska na mesto, v ktorom sa dá dobre a bezpečne pohybovať pešo, je zelenšie, udržateľnejšie a oveľa menej závislé od áut. Rozhodli sa tak urobiť aj prostredníctvom toho, že do popredia umiestnili potreby svojich najmladších obyvateľov – detí a mladých ľudí.

Hlavné námestie mesta s názvom Skënderbej kopírovalo klasickú scenériu bývalých sovietskych republík – rozľahlý vybetónovaný neosobný priestor obkolesený administratívnymi budovami, ktorý navyše slúžil ako veľký kruhový objazd v centre mesta. Vedenie mesta sa ho rozhodlo premeniť na výlučne pešiu zónu a priviesť naň viac života a obyvateľov. Išli na to pomaly, postupne a so zapojením detí a mladých ľudí.

Najskôr začali organizovať deň bez áut jedenkrát mesačne. Raz do mesiaca to vedeli všetci zvládnuť – mentálne aj logisticky. Pozvali rodičov, nech zoberú svoje deti a prídu s nimi na námestie a uzavretú cestu, kde sa môžu slobodne pohybovať, hrať, bicyklovať, kolobežkovať, sketeboardovať, voziť na kolieskových korčuliach. Rodičia videli, že takýto priestor motivuje ich deti k tomu, aby boli aktívne. Zároveň deti a mladí ľudia sa viac a viac dožadovali takéhoto priestoru a to pomohlo meniť nazeranie dospelých na vec.

tir namestie

Zdroj: https://goo.gl/DrbuZx

Nešlo však iba o jednorazovú aktivitu, mesto systematicky ďalej buduje sieť cyklistických trás. V rámci mesta tak vytvorili takzvaný veľký a malý okruh, ktorý pomáha presúvať sa všetkým cyklistom, vrátane detí a mladých ľudí, pohodlne a bezpečne do všetkých častí a štvrtí mesta. Nejde iba o módnu záležitosť, ale z pohľadu detí a mladých ľudí aj veľmi praktickú vec – kým predtým, ak sa chceli ísť hrať niekam von, navštíviť kamaráta, ísť na krúžok a podobne, v prípade, že ich tam rodičia nezobrali autom, nikam ísť nemohli. Ulice patrili autám a presun bol nebezpečný. Teraz vytvorili infraštruktúru, ktorú môžu bezpečne využívať aj deti a mladí ľudia a časová zaneprázdnenosť rodičov ich nepripraví o socializáciu s vrstovníkmi, pohyb a hru na čerstvom vzduch ako aj najrozličnejšie voľnočasové aktivity. Ako ukázali merania, týmito opatreniami sa im zároveň podarilo znížiť znečistenie vzduchu v meste o 15% a napomôcť tak kvalitnejšiemu prostrediu pre život všetkých obyvateľov.

Dizajnovanie miest pre deti znamená vytváranie miest aj pre ostatných znevýhodnených v spoločnosti – mestá sú tak dostupnejšie pre ľudí s obmedzeniami v pohybe – tak pre ľudí so zdravotným znevýhodnením ako aj pre seniorov.

Premenu mesta na čo najzelenšie a najzdravšie realizuje mesto i tak, že po obvode mesta vysádza les. Zároveň tak vytvára prirodzenú bariéru, aby sa mesto ďalej nerozrastalo, nezastavalo a bolo čo najviac ekologickejším a udržateľnejším. Ako hovorí primátor mesta „tam kde iní stavajú múry, my staviame živé bariéry stromov.“ Les by mal pozostávať z troch miliónov nových stromov. A opäť sa zapojili občania a firmy, od ktorých pochádza asi 60% novovysadených stromov.

tir stromy

Zdroj: https://goo.gl/91JQpi

Voľná hra detí, pohyb detí a mladých ľudí na čerstvom vzduchu, vzájomné aktivity v bezpečnom prostredí sú dôležitými stimulmi pre ich správny vývin. Tomu napomáhajú aj ihriská, ktoré poskytujú dostatok rozličných možností pre všetky vekové kategórie. Preto sa mesto rozhodlo zmeniť hlavný park v meste na najväčšie ihrisko pre deti a mladých ľudí nielen v meste, ale v celej Východnej Európe. Následne vytvorili schému opravy a tvorby detských ihrísk v celom meste – aktuálne majú na svojom konte už 33 a pokračujú ďalej.

Výsledky monitoringu týchto ihrísk ukázal pozitívny vplyv na zvýšenie bezpečnosti na verejných priestranstvách a zníženie vandalizmu. Ihriská, ktoré zodpovedajú potrebám rôznorodých skupín detí a mladých ľudí im poskytujú dostatok možností pre sebarealizáciu sa a preto nemusia hľadať zástupné aktivity s potenciálnym neželaným správaním. Navyše, obnovená či vytvorená infraštruktúra v tejto oblasti pritiahla von aj dospelých a seniorov, ktorí deti na ihrisko sprevádzajú – tí sa stali strážcami miestneho majetku. Samozrejme, aj tu prichádza k opotrebovaniu niektorých hracích prvkov, ktoré je prirodzené a súvisí s ich používaním, avšak vytratili sa očividné činy vandalizmu, ktoré boli typické pred niekoľkými rokmi.

Ďalšou z priorít mesta bolo zlepšenie stavu materských škôlok, ktoré boli zanedbané a nevyhovujúce. Keď si predstavitelia mesta uvedomili, že sami túto zmenu nezvládnu, vyzvali miestnych podnikateľov, dobrovoľníkov, študentov a všetkých, ktorí chceli pomôcť, aby si adoptovali škôlku. Propagovanie nazerania na situáciu, že ide o naše deti, za ktoré sme zodpovední všetci, priniesli veľké zmeny až zázraky. Takýmto spôsobom sa v relatívne krátkom čase podarilo priviesť materské školy do vyhovujúceho stavu. Partnerstvo medzi verejnou správou, podnikateľským sektorom a občanmi nebolo len frázou, ale funkčným modelom spolupráce.

Zlepšenie stavu materských škôl bolo len jedným z mnohých krokov. Ďalší predstavovalo zavedenie zdravého stravovania. Začali tým, že zrevidovali menu podávaných jedál. Následne pozvali miestnych kuchárov z reštaurácií a ďalších podnikov pre stravovanie, aby v nich realizovali vzdelávanie o výrobe jedál a varení. Súčasne s premenou práce školskej jedálne vzdelávali aj deti o zdravej výžive.

Mesto sa rozhodlo nielen zacieliť svoje politiky a aktivity na deti a mladých ľudí, ale zároveň ich využili ako pozitívnu silu, ktorá môže byť aktívna vo verejnom priestore a v zmenách, ktorými ako spoločnosť potrebujú prejsť. Vzhľadom k tomu, že mesto bolo veľmi znečistené od odpadkov, rozhodli sa zrealizovať spoločné vyčistenie mesta v rámci jedného dňa – tzv. clean up day. Keďže mestské služby by takú veľkú plochu v rámci jedného dňa nezvládli vyčistiť, pozvali zapojiť sa aj obyvateľov mesta. Mnohí dospelí šomrali – už nie je komunizmus, nemôžete nás prinútiť prísť “dobrovoľne” na brigádu, nech to všetko rieši mesto, je to jeho zodpovednosť. Deti a mladí ľudia sa však na celú situáciu pozerali inak – mesto je špinavé, potrebujeme ho vyčistiť a sme radi, že môžeme k tomu prispieť i my, spraviť niečo dobré a užitočné. Keď boli motivované deti, pridali sa aj ich rodičia. Podobne to bolo aj so zavedením recyklovania v meste a domácnostiach – deti dostali certifikát podpísaný primátorom, že sú hlavnými zodpovednými za recyklovanie v ich domácnosti a túto zverenú úlohu plnili svedomite.

tir ihris

Zdroj: https://goo.gl/91JQpi

Mesto zároveň posilňuje kontakty s deťmi a mladými ľuďmi, možnosti pre ich participáciu (spoluúčasť) na živote mesta a napĺňanie ich potrieb. Vytvorilo parlament detí a mladých ľudí, v ktorom sa deti a mladí ľudia stretávajú s primátorom, debatujú spolu o svojom meste, ich potrebách, požiadavkách a čo môžu spolu pre to spraviť. Tieto debaty potom prenášajú do svojich škôl.

Okrem toho otvorili dvere mestského úradu pre školy – každodenne sú určené hodiny pre školy, kedy sa deti a mladí ľudia môžu osobne stretnúť s primátorom alebo s niektorým z riaditeľov z úradu. Pre stredoškolákov zas raz mesačne organizujú deň, kedy sa mladí ľudia chopia vedenia mesta a prežijú celý deň na pracovnom mieste dospelých, ktorí ich sprevádzajú a vysvetľujú fungovanie samosprávy, úradu a ich kompetencie. Takto každý mesiac zapoja 150 mladých ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť s riadením mesta a taktiež môžu ostatným povedať o tom, ako mesto funguje. Kým v iných mestách chcú byť deti smetiarmi, kozmonautmi, princeznami, v Tirane nie je neobvyklé dostať odpoveď, že deti, keď vyrastú, chcú byť primátormi a primátorkami.

Tirana pristupuje k deťom a mladým ľuďom v meste systematiky. V rámci mesta bol zriadený post riaditeľa pre rozvoj detí, teda pre verejnú politiku v oblasti detí a mladých ľudí. Jeho úloha je zodpovedať za rozvoj mesta ako priateľského k deťom a mladým ľuďom a koordinovať jednotlivé oddelenia mesta. Jednou z jeho úloh je zrealizovať audit jednotlivých oddelení samosprávy, identifikovať dopad ich agendy a činnosti na deti a mladých ľudí, priniesť analýzu súčasného stavu a navrhnúť riešenia ako dosiahnuť víziu mesta byť čo najviac priateľské deťom a mladým ľudom. Taktiež, pre naplnenie tejto úlohy má za úlohu vytvoriť fórum rozličných kľúčových hráčov vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a škôl, ktorí sa majú na zmenách podieľať a mesto s nimi počíta.

Aby sa vedeli zodpovedne rozhodovať, mesto nastavuje systém systematického zbierania údajov o deťoch, mladých ľuďoch a tých, ktorí sa o nich starajú. To sa postupne stáva súčasťou manažmentu a prijímania rozhodnutí v samospráve. Práca riaditeľa pre rozvoj detí postupne zvyšuje povedomie o potrebách detí naprieč jednotlivými oddeleniami mestského úradu a napomáha lepšiemu napĺňaniu potrieb detí a mladých ľudí v jednotlivých oblastiach ich života – v rozličných sektorových politikách.

Primátor Veliaj vysvetľuje: „Zmenili sme naratív o mestskom úrade. Zvyčajne sa v politike obávate ďalších volieb – avšak opätovne vyhrať voľby by sa nám podarilo, ak by sme robili správne veci a slúžili ľuďom. Takže sme chceli posunúť debatu o úroveň vyššie – bojíme sa o ďalšiu generáciu, nie o ďalšie voľby.“ A ukazuje sa, že to funguje – z monitoringu sociálnych sietí vedia, že Albánci, ktorí odišli z krajiny za lepším životom do zahraničia, pozitívne vnímajú tieto zmeny a začínajú rozmýšľať o tom, že sa vrátia späť.

 

Použité zdroje

Graham, J. (2017) From communist rule to a city for children: the transformation of Tirana. Apolitical.

Improving municipal policy for children in Tirana. Bernard van Leer Foundation.

Laker, L. (2018) What would the ultimate child-friendly city look like? The Guardian.

Living lab – Tirana (2018). CIVITAS.

Marrëdhënie, Q., Guimarães, M.P. (2018). Designing a Data Package for Infants, Toddlers, and Caregivers in Tirana, Albania. London: Conscious Cities Anthology 2018: Human-Centred Design, Science, and Technology. ISSN 2514-6815

O’Sullivan, F. (2018) Rebuilding a City from the Eye of a Child. Citylab.

Veliaj, E. (2017) Urban Superheroes, a City Transformed by Kids. TEDEx VitoriaGasteiz (video).

 

Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.opevs.eu.

Snímka1